Bratislava 7. októbra (TASR) - Slováci sa už neboja o stratu zamestnania v takej výraznej miere ako počas pandémie COVID-19. Obavy zo straty zamestnania sa zmiernili a v najbližších mesiacoch občania na Slovensku nepredpokladajú výraznejšie zhoršenie na trhu práce. Upozornil na to Inštitút finančnej politiky (IFP) ministerstva financií vo svojom monitore.

Dlhodobá miera nezamestnanosti klesá v poradí vyše štyroch rokov. V auguste bola na úrovni 2,5 %, čo je oproti najnižšej hodnote z konca roka 2019 o 0,4 % menej. Očakávania domácností sú podľa spotrebiteľského barometra na úrovni dlhodobého priemeru a reflektujú mieru nezamestnanosti v blízkosti svojho historického minima.



Podiel najproblematickejšej skupiny osôb, ktoré sú nezamestnané viac ako štyri roky, atakuje historické minimum. IFP ale upozornil, že dlhodobá nezamestnanosť je jednou z najväčších výziev na slovenskom trhu práce. Podiel ľudí bez práce viac ako jeden rok patrí k najvyšším v Európskej únii (EÚ). "Je otázne, nakoľko je znižovanie v tejto skupine nezamestnaných výsledkom napätého trhu práce alebo rezignácie uchádzačov a ich odchodu z trhu práce," uviedol IFP.

Situácia v priemysle je v zahraničí aj na Slovensku problematická. Počas augusta sa zvýšila miera úverov medzimesačne najrýchlejšie od júna 2014. Za týmto nárastom sú najmä malé priemyselné podniky. Zvyšok podnikového sektora si však udržiava stabilne nízku mieru zlyhania. Za slabou výkonnosťou v priemysle sú prísna menová politika a slabnúci domáci aj zahraničný dopyt.

Rýchly nárast úrokových sadzieb sa začína prejavovať aj na vkladových produktoch bánk. Úrokový diferenciál v poslednom období rýchlo rástol. K jeho stabilizácii prispieva, že úrokové sadzby v tomto segmente pomaly narastajú. "Postupná transmisia menovej politiky a zdravá konkurencia v bankovom sektore by mali zabezpečiť ďalšiu normalizáciu úrokového diferenciálu," priblížil IFP.