Bratislava 2. apríla (TASR) - Konflikt na Blízkom východe už prináša ekonomikám náklady. Inflácia v eurozóne zrýchlila v marci na 2,5 % z februárových 1,9 %, a to najmä v dôsledku prudkého rastu cien energií. Dostala sa tak najvyššie od začiatku minulého roka. Vyššie inflačné očakávania sa premietli aj do horšej nálady spotrebiteľov, čo môže znížiť spotrebu domácností a negatívne ovplyvniť ekonomický rast. V aktuálnom komentári to konštatoval analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií Richard Kubas.

„Hlavným zdrojom akcelerácie cien boli energie. Tie v medzimesačnom porovnaní v eurozóne vzrástli až o 6,8 %,“ vyčíslil. Vplyv na celkovú infláciu je podľa neho zatiaľ relatívne mierny aj preto, že ceny energií predstavujú iba o niečo menej ako desatinu spotrebného koša. Ich vývoj sa zároveň významne líši medzi jednotlivými krajinami. Viac ako 10 % medzimesačný rast zaznamenali Luxembursko, Litva a Írsko, zatiaľ čo Slovensko a Slovinsko patrili k najmenej zasiahnutým štátom.

„Rozdiel závisí od miery, v akej sú spotrebitelia naviazaní na aktuálne spotové ceny a v akej na budúce ceny kontraktov. Ceny elektriny a plynu pre domácnosti sú na Slovensku závislé od cien budúcich kontraktov, čo zapríčiňuje väčšiu stabilitu cien a pomalší prenos výkyvov na spotovom trhu do cien pre domácnosti,“ vysvetlil analytik.

Zároveň poukázal na to, že index spotrebiteľskej nálady v eurozóne zaznamenal v marci najnižšiu hodnotu od druhej polovice roka 2023. Za klesajúcou náladou je pritom najmä výrazný nárast inflačných očakávaní, ktoré sú aktuálne najvyššie od polovice roka 2022 a na podobných úrovniach ako koncom roka 2021, keď inflácia v eurozóne začala akcelerovať. „Spotrebitelia tiež očakávajú zníženie výkonu ekonomík a aj svojej individuálnej finančnej situácie. Negatívne očakávania sa spravidla odrážajú aj na spomalení ekonomického rastu,“ upozornil Kubas.

Takýto vývoj naznačuje aj nová prognóza Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá výrazne zrevidovala očakávaný ekonomický rast v tomto roku najmä pre krajiny eurozóny. Menový blok podľa tejto predpovede porastie iba o 0,8 % oproti 1,2 %, očakávaným ešte v decembri minulého roku. Globálny rast by mal spomaliť z 3,3 % na 2,9 %. Vplyvom vojny na Blízkom východe zároveň zrýchli inflácia, ktorú OECD očakáva v eurozóne tento rok na úrovni 2,6 % oproti 1,9 % v predchádzajúcej prognóze.

Znepokojivým podľa analytika zostáva vývoj na trhu s hnojivami. Blízky východ je jedným z ich hlavných výrobcov, keďže vznikajú aj ako vedľajší produkt pri ťažbe fosílnych palív. „Hormuzským prielivom, ktorý ostáva naďalej zatvorený, zvyčajne prúdi až tretina svetového obchodu s hnojivami. Jedným z najdôležitejších a najefektívnejších zúrodňovačov je močovina. Tej prechádza cez Hormuz až 50 % svetovej produkcie. Veľká časť hnojív tak uviazla v regióne a nedostáva sa na svetový trh,“ priblížil.

V dôsledku toho cena hnojív od začiatku vojny narástla o približne dve tretiny a za historicky najvyššou hodnotou zo začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stráca len približne 15 %. „Vysoké ceny hnojív sa tak časom pravdepodobne podpíšu na vyššej cene potravín buď priamo, alebo vplyvom nižšej úrody. Vplyv na infláciu pritom historicky prichádza s omeškaním, niekedy aj dlhším ako šesť mesiacov,“ avizoval Kubas.