Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Zníženie počtu dní pracovného pokoja spôsobilo nárast reálne odpracovaných hodín modelového zamestnanca za celý rok a mierne zlacnilo reálne odpracovanú hodinu pre zamestnávateľa.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. apríla (TASR) - Cena zamestnanca v priemysle na Slovensku so zmluvnou hrubou mzdou 1743 eur mesačne dosiahla viac ako dvojnásobnú sumu 3623 eur. Medziročne je to menej o 1,1 %, najmä z dôvodu poklesu počtu dní pracovného pokoja. Tento zamestnanec dostane na bankový účet čistú sumu 1651 eur. Informoval o tom v utorok analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie (INESS) Martin Vlachynský na základe aktualizácie kalkulačky ceny zamestnanca pre rok 2026 s tým, že zamestnanci v tomto roku odpracujú reálne viac a suma na odpracovanú hodinu alebo mesiac bude o niečo nižšia.
„V porovnaní so začiatkom projektu v roku 2019 cena zamestnanca narástla o 9 %. Pripomínam, že to je zamestnanec stále s rovnakou mzdou a len z pohľadu zmien legislatívy náklady narástli,“ uviedol Vlachynský. Rovnakých 174 odpracovaných hodín zamestnanca s identickou mzdou 1743 eur stálo v roku 2019 len 3293 eur.
Zníženie počtu dní pracovného pokoja spôsobilo nárast reálne odpracovaných hodín modelového zamestnanca za celý rok a mierne zlacnilo reálne odpracovanú hodinu pre zamestnávateľa. Zmenu v nákladoch podľa Vlachynského počítajú porovnaním rovnakej mzdy, na tento výpočet teda nemá rast miezd v ekonomike žiadny vplyv.
Z pohľadu zamestnanca prišlo k symbolickému nárastu čistého príjmu o 0,5 % oproti roku 2025, najmä pre nárast hodnoty príspevku na stravu. Ten po zdobrovoľnení stravných lístkov rátajú za čistý príjem a vyvážil aj nárast sadzby zdravotných odvodov.
Podobne mierne zmeny nastali pri väčšine modelových zamestnancov. Jedna väčšia zmena je v kategórii vysokopríjmových zamestnancov na strane ich čistého príjmu. Čistý príjem zamestnanca na manažérskej pozícii (bez odmien, benefitov, nadčasov) so zmluvnou mzdou 4900 eur klesol o 1,5 %. V prípade mzdy 7400 eur klesol o 2,9 % a v prípade mzdy 10.000 eur o 5,6 %.
„Je to dôsledok zvýšenia progresivity dane z príjmu fyzických osôb. Zamestnancov so mzdou vyššou ako 4900 eur mesačne bolo v roku 2025 podľa údajov Sociálnej poisťovne skoro 47.000,“ vymenoval Vlachynský. Mzdu nad 7400 eur malo zhruba 15.000 zamestnancov a nad 10.000 eur 6700 zamestnancov. Podľa analytika ide o špičkových manažérov, technologických expertov či lekárov, pre ktorých sa slovenský trh práce stal menej atraktívny.
V Česku je podľa analytika výrazne výhodnejšie prostredie práve najmä v prípade vysokokvalifikovaných zamestnancov s vysokou mzdou nad 5000 až 7000 eur. „Ich čistý príjem je vyšší, daňovo-odvodové zaťaženie je nižšie. Keď sa pozrieme na ďalšie parametre, ktoré sa netýkajú len vysokopríjmových, v Česku je kratšia dovolenka zo zákona a sú tam vyššie úľavy na nefinančné benefity,“ porovnal Vlachynský. Niekoľko iných parametrov je podľa neho v prospech zamestnávania v Česku a v neprospech zamestnávania na Slovensku.
„V porovnaní so začiatkom projektu v roku 2019 cena zamestnanca narástla o 9 %. Pripomínam, že to je zamestnanec stále s rovnakou mzdou a len z pohľadu zmien legislatívy náklady narástli,“ uviedol Vlachynský. Rovnakých 174 odpracovaných hodín zamestnanca s identickou mzdou 1743 eur stálo v roku 2019 len 3293 eur.
Zníženie počtu dní pracovného pokoja spôsobilo nárast reálne odpracovaných hodín modelového zamestnanca za celý rok a mierne zlacnilo reálne odpracovanú hodinu pre zamestnávateľa. Zmenu v nákladoch podľa Vlachynského počítajú porovnaním rovnakej mzdy, na tento výpočet teda nemá rast miezd v ekonomike žiadny vplyv.
Z pohľadu zamestnanca prišlo k symbolickému nárastu čistého príjmu o 0,5 % oproti roku 2025, najmä pre nárast hodnoty príspevku na stravu. Ten po zdobrovoľnení stravných lístkov rátajú za čistý príjem a vyvážil aj nárast sadzby zdravotných odvodov.
Podobne mierne zmeny nastali pri väčšine modelových zamestnancov. Jedna väčšia zmena je v kategórii vysokopríjmových zamestnancov na strane ich čistého príjmu. Čistý príjem zamestnanca na manažérskej pozícii (bez odmien, benefitov, nadčasov) so zmluvnou mzdou 4900 eur klesol o 1,5 %. V prípade mzdy 7400 eur klesol o 2,9 % a v prípade mzdy 10.000 eur o 5,6 %.
„Je to dôsledok zvýšenia progresivity dane z príjmu fyzických osôb. Zamestnancov so mzdou vyššou ako 4900 eur mesačne bolo v roku 2025 podľa údajov Sociálnej poisťovne skoro 47.000,“ vymenoval Vlachynský. Mzdu nad 7400 eur malo zhruba 15.000 zamestnancov a nad 10.000 eur 6700 zamestnancov. Podľa analytika ide o špičkových manažérov, technologických expertov či lekárov, pre ktorých sa slovenský trh práce stal menej atraktívny.
V Česku je podľa analytika výrazne výhodnejšie prostredie práve najmä v prípade vysokokvalifikovaných zamestnancov s vysokou mzdou nad 5000 až 7000 eur. „Ich čistý príjem je vyšší, daňovo-odvodové zaťaženie je nižšie. Keď sa pozrieme na ďalšie parametre, ktoré sa netýkajú len vysokopríjmových, v Česku je kratšia dovolenka zo zákona a sú tam vyššie úľavy na nefinančné benefity,“ porovnal Vlachynský. Niekoľko iných parametrov je podľa neho v prospech zamestnávania v Česku a v neprospech zamestnávania na Slovensku.
