< sekcia Ekonomika

Analytici: Ciele v zlepšovaní podnikateľského prostredia vláda nesplní

Ilustračná snímka. Foto: TASR Martin Baumann

Analytici upozornili na to, že z prijatých 100 opatrení v troch antibyrokratických balíčkoch bola doteraz splnená necelá polovica.

Bratislava 25. mája (TASR) – Slovenskej vláde sa napriek prijatým antibyrokratickým balíčkom nepodarí zlepšiť podnikateľské prostredie tak, aby do konca volebného obdobia splnila svoj cieľ z programového vyhlásenia. V roku 2016 vláda napríklad plánovala posunúť krajinu v rebríčku podnikateľskej slobody Doing Business z 33. miesta do prvej dvadsiatky. Namiesto toho sa Slovensko každým rokom prepadá na nižšie priečky, konštatoval Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií (Iness) v zverejnenej analýze "Keď byrokrati škrtajú byrokraciu".

"Doterajší trend ukazuje, že 15. miesto v rebríčku je nedosiahnuteľný cieľ. Navyše, nielen že sa k nemu krajina nepribližuje, naopak, Slovensko sa neustále v rebríčku prepadá. Vzorovým príkladom je Litva, ktorá napriek vynikajúcemu postaveniu v roku 2016 dokázala postúpiť až na 14. miesto. Viacero krajín v rebríčku pokleslo, ale Slovensko najvýraznejšie," uviedli analytici Iness. Slovensko sa v tomto rebríčku Svetovej banky posunulo z 33. miesta v roku 2016 na 42. miesto v roku 2018. Zo susedných krajín je najlepšie Poľsko na 33. mieste, o dva stupne horšie skončilo Česko a horšie postavenie ako Slovensko si v rebríčku vyslúžilo Maďarsko na 53. mieste.

Podľa analytikov je dôvodov tohto trendu viacero. Hoci antibyrokratickú agendu má vo svojej náplni ministerstvo hospodárstva, nedokáže efektívne presadzovať zmeny v tých oblastiach podnikania, kde vládnu iné ministerstvá. Ďalšími dôvodmi podľa Iness je napríklad to, že reformy sa často zvrhnú na analyzovanie a komplikovanie odstraňovania regulácií, štátna správa sa nechce vzdať preventívnej kontroly podnikateľov, či efektivita verejnej správy.

Analytici tiež upozornili na to, že z prijatých 100 opatrení v troch antibyrokratických balíčkoch bola doteraz splnená necelá polovica. Navyše, parlament priebežne prijíma ďalšiu legislatívu, ktorá podnikateľské prostredie zhoršuje. Ide napríklad o príplatky za nočnú a víkendovú prácu, rekreačné poukazy, zavedenie nového systému evidovania tržieb elektronickými pokladnicami eKasa či povinné oznamovanie voľných pracovných miest. "Priame a nepriame úspory podnikateľov z 36 opatrení 3. balíčka majú podľa výpočtov ministerstva dosiahnuť 72 miliónov eur, no len priame náklady uvedených opatrení predstavujú stovky miliónov eur, o nepriamych nákladoch ani nehovoriac," konštatovali analytici.

Na zlepšenie stavu podnikateľského prostredia by bolo podľa Iness okrem iného treba spraviť zo zlepšovania podnikateľského prostredia politickú prioritu či preniesť zodpovednosť za merateľné zlepšenie tohto cieľa na všetky ministerstvá a relevantné agentúry. "Podľa dostupných odhadov by 25 % zníženie administratívneho zaťaženia malo viesť k 1,6 % nárastu HDP. Pri 40 až 50 % daňovej záťaži to znamená v štátnej kase slušný prírastok," dodali analytici.