Paríž 3. februára (TASR) - Inflácia vo Francúzsku sa v januári spomalila výraznejšie, než sa očakávalo, pričom dosiahla najnižšiu úroveň za viac než päť rokov. Predbežné údaje, ktoré v utorok zverejnil francúzsky štatistický úrad INSEE, priniesol portál tradingeconomics.
Spotrebiteľské ceny vo Francúzsku vzrástli v januári medziročne o 0,3 %, zatiaľ čo v decembri sa zvýšili o 0,8 %. Je to najnižšia miera inflácie od konca roka 2020. Januárový rast spotrebiteľských cien bol omnoho miernejší aj v porovnaní s odhadmi ekonómov. Tí očakávali infláciu na úrovni 0,6 %.
Za výrazným spomalením miery inflácie je najmä výraznejší pokles cien spotrebiteľského tovaru. Ceny v tomto prípade klesli v januári medziročne o 1,2 % po 0,4-percentnom poklese v decembri, pričom najvýraznejší pokles zaznamenali ceny oblečenia a obuvi.
Výraznejšie klesli aj ceny energií. V decembri sa medziročne znížili o 6,8 %, v januári o 7,8 %. Okrem toho sa spomalil rast nákladov v oblasti niektorých služieb, najmä v zdravotníctve.
Na druhej strane, ceny potravín zrýchlili tempo rastu. Zatiaľ, čo v decembri vzrástli o 1,7 %, v prvom mesiaci tohto roka sa zvýšili o 1,9 %.
V medzimesačnom porovnaní klesli spotrebiteľské ceny vo Francúzsku o 0,3 % po decembrovom raste na úrovni 0,1 %. Ekonómovia s poklesom cien počítali, očakávali však, že jeho tempo dosiahne iba 0,1 %.
Deficit štátneho rozpočtu Francúzska vlani klesol
Deficit štátneho rozpočtu Francúzska sa v priebehu minulého roka znížil na 124,7 miliardy eur z úrovne 156,3 miliardy eur, na ktorej bol v predchádzajúcom roku. Vládne príjmy medziročne vzrástli o 8,6 % na 387,7 miliardy eur a výdavky klesli o 0,2 % na 510,2 miliardy eur. TASR o tom informuje na základe správy portálu tradingeconomics.
Minuloročné príjmy francúzskej vlády podporil vyšší výber daní z príjmu právnických osôb a dane z pridanej hodnoty a ďalšie daňové príjmy. Nedaňové príjmy sa zvýšili o 3,4 %. Išlo o výsledok rastu príjmov z dividend či z väčšieho výberu administratívnych pokút. Nedaňové príjmy sa zvýšili napriek nižším príspevkom zo strany Európskej únie spojeným so spolufinancovaním národného plánu obnovy a odolnosti.
Celkové výdavky francúzskej vlády klesli napriek vyšším nákladom na obsluhu verejného dlhu, zvýšeným výdavkom na energetické služby a vojenské operácie a vyšším transferom miestnym samosprávam a Európskej únii. Kompenzovali to napríklad znížené platby firmám poskytujúcim verejné služby či zrušenie programu amortizácie dlhu súvisiaceho s ochorením COVID-19.