Brusel 10. marca (TASR) - Európska komisia (EK) v piatok privítala predbežnú dohodu medzi vyjednávačmi Európskeho parlamentu (EP) a švédskeho predsedníctva v Rade EÚ o nových cieľoch úspory energie v primárnej aj konečnej spotrebe energie v EÚ, ktorá reformuje a posilní smernicu EÚ o energetickej účinnosti.

Komisia spresnila, že prvýkrát zásada energetickej účinnosti má právnu silu s jasnou požiadavkou, aby krajiny EÚ zohľadňovali energetickú účinnosť v politike, plánovaní a rozhodovaní o veľkých investíciách v sektore energetiky aj mimo neho.

Dohoda stanovuje cieľ EÚ v oblasti energetickej účinnosti na úrovni 11,7 % do roku 2030, čím prekračuje pôvodný návrh EK známy ako Fit for 55. Vyžaduje, aby členské štáty EÚ spoločne zabezpečili dodatočné zníženie konečnej a primárnej spotreby energie v porovnaní s prognózami spotreby energie z roku 2020.

Tento cieľ bude sprevádzať robustný mechanizmus monitorovania a presadzovania, aby sa zabezpečilo, že členské štáty plnia svoje národné príspevky k tomuto záväznému cieľu EÚ.

EP a Rada EÚ sa tiež dohodli na ročných úsporách energie členskými štátmi vo výške 1,5 % (v priemere) do roku 2030. Ročné úspory energie začnú s 1,3 % v období do konca roku 2025 a postupne dosiahnu 1,9 % do konca roku 2030.

Uvedené ciele by sa mali dosiahnuť prostredníctvom opatrení na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, v rôznych sektoroch – vo verejnej správe, v budovách a podnikoch, dátových centrách, atď.

Europoslanci trvali na tom, že schéma úspor by sa mala týkať najmä verejného sektora, ktorý bude musieť každoročne znižovať svoju konečnú spotrebu energie o 1,9 %. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby sa aspoň 3 % verejných budov každoročne premenili na budovy s takmer nulovou spotrebou energie alebo budovy s nulovými emisiami. Dohoda tiež stanovuje nové požiadavky na efektívne systémy diaľkového vykurovania.

"Po prvý raz máme cieľ spotreby energie, ktorý sú členské štáty povinné dodržiavať. Je nanajvýš dôležité, aby sme v budúcnosti už neboli závislí od ruskej energetiky pri dosahovaní našich klimatických cieľov. Je to dohoda dobrá pre našu klímu, ale zlá pre Putina," uviedol v tejto súvislosti dánsky europoslanec Niels Fuglsang, spravodajca EP pre túto oblasť.

Predbežnú dohodu medzi vyjednávačmi oboch inštitúcií ešte musia schváliť ministri členských krajín a plénum Európskeho parlamentu.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)