Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Po silnej prvej polovici roka možno očakávať, že hrubý domáci produkt sa za celý rok 2026 zväčší o 1,2 %, oznámil inštitút.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 2. septembra (TASR) - Nemecký inštitút pre hospodársky výskum (DIW) predpovedá výrazné zrýchlenie rastu najväčšej európskej ekonomiky. Po silnej prvej polovici roka možno očakávať, že hrubý domáci produkt sa za celý rok 2026 zväčší o 1,2 %, oznámil inštitút v stredu. To je viac ako dvojnásobok v porovnaní s júnovou prognózou, ktorá predpokladala iba minimálny rast o 0,5 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Zlepšený výhľad odráža posilnenie exportu, ako aj skutočnosť, že energetický šok vyvolaný vojnou medzi USA a Iránom mal menej závažné dôsledky, než sa očakávalo, uviedol DIW. „Nemecká ekonomika sa nachádza pred možnou zmenou trendu smerom k silnejšiemu rastu v nasledujúcich dvoch rokoch,“ uviedol prezident berlínskeho inštitútu Marcel Fratzscher. Rastový impulz podľa neho odráža najmä verejné výdavky.
„Približne 70 % tohtoročného hospodárskeho rastu možno pripísať verejnej spotrebe a investíciám,“ vysvetlil ekonóm. Okrem rastúcich výdavkov na zdravotníctvo, opatrovateľskú starostlivosť a dôchodky podporu prinášajú aj vyššie investície v oblasti infraštruktúry a obrany, dodal.
Oživenie však zostáva krehké, keďže „súkromné investície naďalej nestačia na udržateľné posilnenie konkurencieschopnosti a inovačných kapacít Nemecka,“ upozornil Fratzscher. Zdrojom obáv sú aj pretrvávajúce globálne neistoty, podľa ekonóma napriek tomu existujú dôvody na „opatrný optimizmus“.
Nemecké spoločnosti vyjadrili podporu rôznorodosti a tolerancii
ribližne 2500 spoločností sa pripojilo k iniciatíve na podporu rôznorodosti a politickej tolerancie. „Otvorenosť voči svetu a podpora demokracie nie sú nákladové položky, ale investície do udržateľnej budúcnosti podnikov,“ uviedla v stredu Sylvia Pfefferkornová, predsedníčka združenia Podniky za kozmopolitné Nemecko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
K iniciatíve sa nepripojili len začínajúce podniky alebo malé a stredne veľké firmy, ale aj veľké korporácie a ich dcérske spoločnosti, ako napríklad Volkswagen a Infineon. „Každá zodpovedná spoločnosť si musí položiť otázku, či sa chce riadiť stabilným a humánnym hodnotovým systémom,“ uviedlo združenie na svojej webovej stránke. Neutrálny postoj označilo za súčasť problému. Preto má v úmysle zasadzovať sa v prospech demokracie, silnej a mierovej Európy a rozmanitosti v politickej sfére a v médiách.
Združenie zároveň zdôraznilo, že najväčšia európska ekonomika potrebuje kvalifikovaných imigrantov, ktorí zostanú súčasťou spoločnosti aj v dlhodobom horizonte. V súčasnosti Nemecko podľa jeho názoru nie je pre imigrantov dostatočne atraktívnou cieľovou krajinou, čo platí najmä pre akademikov. „Existujú ľudia, ktorí sa obávajú poslať svoje deti do školy, pričom by sme boli radi, aby u nás pracovali,“ uviedla členka predstavenstva združenia Bärbel Boyová.
V boji za väčšiu otvorenosť voči svetu sa iniciatíva vymedzuje voči strane Alternatíva pre Nemecko (AfD). To, čo je napísané v jej programe, škodí Európskej únii, akademickej slobode aj médiám, zdôraznilo združenie.
Podnikateľskí lídri sú obzvlášť dobre disponovaní, aby posilňovali demokratické hodnoty medzi svojimi zamestnancami, pretože „stále majú prístup ku skupinám, ku ktorým sa často už nedá dostať prostredníctvom iných kanálov“, poznamenala Boyová.
Nemecká vláda schválila daňovú reformu, mala by podporiť najmä rodiny s deťmi
Nemecká vláda v stredu schválila daňovú reformu, ktorá by mala zvýšiť disponibilné príjmy domácností s nízkymi a strednými príjmami a najmä rodín s deťmi. Celá reforma má niekoľko etáp, pričom v plnom rozsahu by sa mala prejaviť v roku 2028, od ktorého by daňové úľavy mali každoročne dosiahnuť 10 miliárd eur. Uviedlo to v stredu nemecké ministerstvo financií. To chce náklady spojené so znížením dane z príjmu pre chudobnejších čiastočne kompenzovať zvýšením dane z príjmu pre najbohatších Nemcov. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.
Minister financií Lars Klingbeil, ktorý návrh daňovej reformy predložil, povedal, že napríklad rodine so strednými príjmami a dvomi deťmi sa od roku 2028 zvýšia disponibilné príjmy o vyše 600 eur. Okrem iných opatrení sa zvýšia aj prídavky na deti. Zo súčasnej hodnoty 259 eur mesačne sa od roku 2027 zvýšia na 267 eur a od roku 2028 vzrastú na 272 eur mesačne.
S cieľom čiastočne kompenzovať zvýšené výdavky štátu počíta reforma s tým, že súčasná mimoriadna daň z príjmu na úrovni 45 % sa bude vzťahovať na ľudí s ročným zdaniteľným príjmom nad 250.000 eur. V súčasnosti je to 277.826 eur. Okrem toho sa zavedie nová daň na úrovni 47 %, ktorá sa bude týkať ročného zdaniteľného príjmu presahujúceho 280.000 eur.
Reformu musia ešte schváliť nemecký Bundestag aj Spolková rada (Bundesrat). Vláda však očakáva, že prejde a začne platiť od 1. januára 2027.
Daňovú reformu však zástupcovia podnikateľského sektora neocenili. Napríklad Zväz nemeckého priemyslu (BDI) uviedol, že reforma je „sklamaním“. Prezident BDI Holger Lösch povedal, že nevidí žiadnu skutočnú úľavu pre nemecké firmy a podľa Marca Tenbiega, šéfa asociácie stredných podnikov DMB, zvýšenie daní pre najviac zarábajúcich poškodí mnohé úspešné menšie a stredne veľké podniky a odradí investorov.
Reformu dane z príjmu skritizovali aj zástupcovia Nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (DIHK). „Znamená to záťaž práve pre tie firmy, ktoré investujú, vzdelávajú učňov a vytvárajú v Nemecku nové pracovné miesta,“ povedala šéfka DIHK Helena Melnikovová, podľa ktorej týmto podnikom tak zostane menej financií na inovácie, investície a tvorbu nových pracovných pozícií.
Zlepšený výhľad odráža posilnenie exportu, ako aj skutočnosť, že energetický šok vyvolaný vojnou medzi USA a Iránom mal menej závažné dôsledky, než sa očakávalo, uviedol DIW. „Nemecká ekonomika sa nachádza pred možnou zmenou trendu smerom k silnejšiemu rastu v nasledujúcich dvoch rokoch,“ uviedol prezident berlínskeho inštitútu Marcel Fratzscher. Rastový impulz podľa neho odráža najmä verejné výdavky.
„Približne 70 % tohtoročného hospodárskeho rastu možno pripísať verejnej spotrebe a investíciám,“ vysvetlil ekonóm. Okrem rastúcich výdavkov na zdravotníctvo, opatrovateľskú starostlivosť a dôchodky podporu prinášajú aj vyššie investície v oblasti infraštruktúry a obrany, dodal.
Oživenie však zostáva krehké, keďže „súkromné investície naďalej nestačia na udržateľné posilnenie konkurencieschopnosti a inovačných kapacít Nemecka,“ upozornil Fratzscher. Zdrojom obáv sú aj pretrvávajúce globálne neistoty, podľa ekonóma napriek tomu existujú dôvody na „opatrný optimizmus“.
Nemecké spoločnosti vyjadrili podporu rôznorodosti a tolerancii
ribližne 2500 spoločností sa pripojilo k iniciatíve na podporu rôznorodosti a politickej tolerancie. „Otvorenosť voči svetu a podpora demokracie nie sú nákladové položky, ale investície do udržateľnej budúcnosti podnikov,“ uviedla v stredu Sylvia Pfefferkornová, predsedníčka združenia Podniky za kozmopolitné Nemecko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
K iniciatíve sa nepripojili len začínajúce podniky alebo malé a stredne veľké firmy, ale aj veľké korporácie a ich dcérske spoločnosti, ako napríklad Volkswagen a Infineon. „Každá zodpovedná spoločnosť si musí položiť otázku, či sa chce riadiť stabilným a humánnym hodnotovým systémom,“ uviedlo združenie na svojej webovej stránke. Neutrálny postoj označilo za súčasť problému. Preto má v úmysle zasadzovať sa v prospech demokracie, silnej a mierovej Európy a rozmanitosti v politickej sfére a v médiách.
Združenie zároveň zdôraznilo, že najväčšia európska ekonomika potrebuje kvalifikovaných imigrantov, ktorí zostanú súčasťou spoločnosti aj v dlhodobom horizonte. V súčasnosti Nemecko podľa jeho názoru nie je pre imigrantov dostatočne atraktívnou cieľovou krajinou, čo platí najmä pre akademikov. „Existujú ľudia, ktorí sa obávajú poslať svoje deti do školy, pričom by sme boli radi, aby u nás pracovali,“ uviedla členka predstavenstva združenia Bärbel Boyová.
V boji za väčšiu otvorenosť voči svetu sa iniciatíva vymedzuje voči strane Alternatíva pre Nemecko (AfD). To, čo je napísané v jej programe, škodí Európskej únii, akademickej slobode aj médiám, zdôraznilo združenie.
Podnikateľskí lídri sú obzvlášť dobre disponovaní, aby posilňovali demokratické hodnoty medzi svojimi zamestnancami, pretože „stále majú prístup ku skupinám, ku ktorým sa často už nedá dostať prostredníctvom iných kanálov“, poznamenala Boyová.
Nemecká vláda schválila daňovú reformu, mala by podporiť najmä rodiny s deťmi
Nemecká vláda v stredu schválila daňovú reformu, ktorá by mala zvýšiť disponibilné príjmy domácností s nízkymi a strednými príjmami a najmä rodín s deťmi. Celá reforma má niekoľko etáp, pričom v plnom rozsahu by sa mala prejaviť v roku 2028, od ktorého by daňové úľavy mali každoročne dosiahnuť 10 miliárd eur. Uviedlo to v stredu nemecké ministerstvo financií. To chce náklady spojené so znížením dane z príjmu pre chudobnejších čiastočne kompenzovať zvýšením dane z príjmu pre najbohatších Nemcov. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.
Minister financií Lars Klingbeil, ktorý návrh daňovej reformy predložil, povedal, že napríklad rodine so strednými príjmami a dvomi deťmi sa od roku 2028 zvýšia disponibilné príjmy o vyše 600 eur. Okrem iných opatrení sa zvýšia aj prídavky na deti. Zo súčasnej hodnoty 259 eur mesačne sa od roku 2027 zvýšia na 267 eur a od roku 2028 vzrastú na 272 eur mesačne.
S cieľom čiastočne kompenzovať zvýšené výdavky štátu počíta reforma s tým, že súčasná mimoriadna daň z príjmu na úrovni 45 % sa bude vzťahovať na ľudí s ročným zdaniteľným príjmom nad 250.000 eur. V súčasnosti je to 277.826 eur. Okrem toho sa zavedie nová daň na úrovni 47 %, ktorá sa bude týkať ročného zdaniteľného príjmu presahujúceho 280.000 eur.
Reformu musia ešte schváliť nemecký Bundestag aj Spolková rada (Bundesrat). Vláda však očakáva, že prejde a začne platiť od 1. januára 2027.
Daňovú reformu však zástupcovia podnikateľského sektora neocenili. Napríklad Zväz nemeckého priemyslu (BDI) uviedol, že reforma je „sklamaním“. Prezident BDI Holger Lösch povedal, že nevidí žiadnu skutočnú úľavu pre nemecké firmy a podľa Marca Tenbiega, šéfa asociácie stredných podnikov DMB, zvýšenie daní pre najviac zarábajúcich poškodí mnohé úspešné menšie a stredne veľké podniky a odradí investorov.
Reformu dane z príjmu skritizovali aj zástupcovia Nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (DIHK). „Znamená to záťaž práve pre tie firmy, ktoré investujú, vzdelávajú učňov a vytvárajú v Nemecku nové pracovné miesta,“ povedala šéfka DIHK Helena Melnikovová, podľa ktorej týmto podnikom tak zostane menej financií na inovácie, investície a tvorbu nových pracovných pozícií.
