Bratislava 24. apríla (TASR) - Eurozóna začala nový kvartál miernym poklesom ekonomickej aktivity. Indikátor v sektore služieb sa prepadol najnižšie od roku 2021. Cenové tlaky pretrvávajú a podporujú predzásobenie v priemyselnom sektore, ktorý sa ďalej oživuje. V komentári k aktuálnym údajom o vývoji sentimentu v eurozóne to konštatoval analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií Richard Kubas.
Poukázal na to, že index nákupných manažérov sa v apríli prepadol do pásma recesie, oproti predchádzajúcemu mesiacu sa znížil o 2,1 na hodnotu 48,6 bodu. „Kompozitný index tak naznačuje, že ekonomika eurozóny sa na začiatku nového kvartálu mierne zmenšila, najmä vplyvom vojny na Blízkom východe. Stalo sa tak prvýkrát od roku 2025,“ priblížil analytik.
Pokles je pritom ťahaný sektorom služieb. Indikátor v službách v marci zostúpil na hodnotu 47,4 bodu, čim oproti predchádzajúcemu mesiacu odpísal 2,8 bodu. „Ide o jeden z najvýraznejších medzimesačných poklesov podobných pandemickým rokom či prvým mesiacom vojny na Ukrajine. Index sa zároveň dostal najnižšie od februára 2021. Dôvodom sú nízke objednávky v sektore,“ vysvetlil Kubas.
Naopak, priemysel po rokoch stagnácie ďalej napreduje. Aktivita v tomto odvetví vystúpila na 47-mesačné maximum s indikátorom na úrovni 52,2 bodu. Priemysel tak pokračuje v expanzii tretí mesiac v rade, na rozdiel od sektora služieb práve vďaka rastu objednávok. Ten podľa analytika podporujú aj obavy z očakávaného rastu cien tovarov, odberatelia sa preto snažia predzásobiť za priaznivejšie ceny.
Cenové tlaky vyvolané vojnou na Blízkom východe, ktorá výrazne zvyšuje ceny energetických komodít, sa pritom prejavujú najmä v priemyselnom sektore, ktorý je energeticky náročnejší v porovnaní so službami. „Ceny vstupov v apríli rástli najrýchlejšie od konca roka 2022. Tento impulz sa čiastočne prenáša aj do finálnych cien, ktoré zaznamenali najrýchlejší rast za posledné tri roky,“ vyčíslil Kubas.
Avizoval, že ponukový šok sa dotkne ekonomického rastu. Neistota a vyššie ceny energií sa už totiž odrážajú na nižších očakávaniach manažérov ohľadne budúceho roku, ktoré sa dostali najnižšie od konca roka 2022. „Nižší sentiment sa prejavuje aj v revíziách ekonomického rastu smerom nadol. Neistota totiž spotrebiteľov často vedie k obmedzeniu spotreby a vytváraniu úspor,“ vysvetlil analytik.
Pripomenul, že index nákupných manažérov v Nemecku, ktoré je najväčším obchodným partnerom SR, sa dostal na 16-mesačné minimum a nemecká vláda v predchádzajúcich dňoch pristúpila k zníženiu odhadu ekonomického rastu na tento rok z 1 % na 0,5 %. Nemecký hrubý domáci produkt (HDP) bol pritom vlani iba o 0,3 % väčší ako v roku 2019.
„Slovensko tak popri spomaľujúcom domácom ekonomickom prostredí čelí aj protivetru zo zahraničia. Miernym pozitívom však môže byť pretrvávajúce oživenie priemyselného sektora. Ten v rozvinutých ekonomikách tvorí výrazne menší podiel na HDP oproti službám. V našich exportoch však naďalej zastáva vysoko dominantné postavenie,“ dodal Kubas.