Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Ekonomika

Investície na pomoc klíme môžu podporiť globálnu ekonomiku

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Doterajšie kroky v oblasti klímy boli kritizované ako príliš pomalé. Mnohé vlády sa však teraz v rámci podpory ekonomík pri zotavovaní sa z pandémie zameriavajú na investície do tzv. zelených riešení.

Londýn 31. júla (TASR) - Zvýšenie investícií do technológií na boj proti zmene podnebia by mohlo hrať významnú úlohu pri zotavení globálnej ekonomiky z pandémie nového koronavírusu. Ukázala to nedávno správa britskej spoločnosti TS Lombard.

Doterajšie kroky v oblasti klímy boli často kritizované ako príliš pomalé. Mnohé vlády sa však teraz v rámci podpory ekonomík pri zotavovaní sa z pandémie zameriavajú na investície do tzv. zelených riešení.

Aj nedávne katastrofické záplavy v Nemecku opäť upriamili pozornosť na dôsledky klimatickej zmeny. Sú však iba ďalšími zo série ničivých a extrémnych poveternostných udalostí z uplynulých dní vrátane rozsiahlych požiarov v americkom Oregone.

V novembri sa má v Glasgowe uskutočniť konferencia OSN o zmene podnebia (United Nations Climate Change Conference) známej ako COP26. Bude to jedno z najdôležitejších multilaterálnych stretnutí o klíme od Parížskej dohody.

Podľa TS Lombard pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality je kľúčové vytrvalo redukovať náklady na výrobu elektrickej energie. V prípade obnoviteľných zdrojov už klesajú, ale pri výrobe elektriny z plynu a uhlia zostávajú do značnej miery rovnaké.
Ilustračná snímka
Foto: Green Talk s.r.o.

"Náklady na elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov budú do roku 2030 polovičné v porovnaní s nákladmi na elektrinu z uhlia a plynu," povedal Charles Dumas, hlavný ekonóm TS Lombard. V tejto súvislosti upozornil tiež, že investície do zelenej infraštruktúry narážajú aj na množstvo technologických a technických výziev.

Napríklad v prípade solárnej energie je jej produkcia závislá nielen od počtu slnečných dní, ale v Európe napríklad existujú veľké rozdiely v slnečných dňoch v zime a uprostred leta. Výkon solárnych zariadení na starom kontinente tak podlieha veľkým výkyvom. To znamená, že Európania nemôžu byť závislí len od slnečnej energie.

Prenos energie môže byť ďalšou prekážkou. Rozvojový svet vrátane niekoľkých afrických štátov má síce veľký potenciál pokiaľ ide o výrobu slnečnej energie, ale jej transport by bol drahý. Problémy s technológiou prenosu sú skutočne veľké. Na to, aby sa africký Čad vďaka saharskej púšti, kde je veľa slnka, stal novou Saudskou Arábiou, je tak potrebné ešte veľa výskumu a investícií.

Aj zachytávanie a uskladnenie uhlíka sú oblasti, ktoré si vyžadujú rozsiahle investície, ak chcú vlády dosiahnuť svoje ciele nulových emisií, dodal Dumas.

Paul Steel, hlavný ekonóm nezávislého Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj, pripomenul, že z investícií do obnoviteľných zdrojov energie bude dvojaký osoh - prispejú k riešeniu klimatickej krízy a zároveň budú vytvárať pracovné miesta po pandémii, a to ako vo vyspelých, tak v rozvojových krajinách.

Steele však zároveň zdôraznil, že investície do naštartovania ekonomiky priateľskej ku klíme po kríze nemôžu byť krátkodobé alebo sledovať len rýchle ciele. Poukázal pritom na rôzne vládne schémy podpory pre letecký priemysel, ktorý zasiahla pandémia. Domnieva sa, že finančné prostriedky vyčlenené na pomoc by mali byť spojené so záväzkami leteckého priemyslu v oblasti udržateľnosti.