Banská Bystrica/Bratislava 16. januára (TASR) - Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR odmietajú kritiku zo strany predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondreja Luntera, ktorý tvrdí, že proces výberu lokality pre hlbinné úložisko jadrového odpadu sprevádzajú závažné nedostatky.

Lunter vo štvrtok v Banskej Bystrici uviedol, že z piatich lokalít, s ktorými štát uvažuje, sú štyri na území BBSK, ale 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec, kde by malo byť v budúcnosti uložené vyhoreté jadrové palivo, štát vynechal z rozhodovania o výbere lokality. Šéf kraja a poslanci krajského zastupiteľstva upozornili, že taký postup je nezákonný a netransparentný a žiadajú o nápravu.

Ako pre TASR reagovala hovorkyňa MH Mária Pavlusík, je potrebné rozlíšiť samotný proces výberu miesta pre výstavbu hlbinného úložiska a proces aktualizácie Vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR, ktorý aktuálne prebieha.

"Už od mája 2023 prebieha aktualizácia SEA procesu programu, v rámci ktorého sa posudzuje návrh a harmonogram krokov potrebných k výstavbe úložiska, ale nie priamo výber samotnej lokality. Aktualizácia programu sa teda nachádza v procese SEA a v rámci toho bol oslovený BBSK a Žilinský samosprávny kraj, pričom zástupcovia BBSK sa aj zúčastnili na verejnom prerokovaní vlani 23. októbra. Ak sa na základe zvolených parametrov v budúcnosti rozhodne o vhodnosti niektorej lokality, budú do povoľovacieho procesu štandardným spôsobom zapojené aj dotknuté obce," vysvetlila Pavlusík.

Podľa nej MŽP na verejnom prerokovaní aktualizácie programu potvrdilo, že v prípade, ak bude hlbinné úložisko riešené v územnom pláne, prebehne k tomu osobitný SEA proces na miestnej úrovni.

"Súčasťou krokov, s ktorými počíta harmonogram prípravy hlbinného úložiska v aktualizácii programu, sú pre roky 2025 až 2030 komunikácia s verejnosťou vo vytypovaných lokalitách a geologický prieskum životného prostredia perspektívnych lokalít. Jeho súčasťou je aj hodnotenie vplyvu plánovaných aktivít na životné prostredie," zdôraznila hovorkyňa rezortu hospodárstva.

Objednávateľom strategického dokumentu Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR je Národný jadrový fond. Strategické dokumenty sú prijímané podľa prísne platnej legislatívy, pričom celý proces je zverejnený na enviroportáli, reagovalo pre TASR tlačové oddelenie MŽP.

"MŽP vykonáva posudzovanie vplyvu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Daný proces posudzovania už siaha do roku 2023 a ak si predseda BBSK takýto dôležitý strategický dokument nevšimol, mal by sa zamyslieť on sám, že prečo. Proces schvaľovania strategických dokumentov je transparentný práve vďaka tomu, že sa ich návrhy uverejňujú na verejne dostupných portáloch, čím nie je nikomu bránené, aby sa zapojil do tohto procesu. MŽP bude tak, ako pri všetkých ostatných konaniach, vyhodnocovať všetky relevantné námietky a vysporiada sa s nimi podľa platných zákonov," uviedol rezort životného prostredia.

Pripomenul, že ak chce SR prevádzkovať jadrové elektrárne, musí mať vybudované aj úložisko jadrového odpadu. Vyzýva preto všetkých dotknutých, aby nešírili o danej téme žiadne nepodložené a vymyslené tvrdenia či bezdôvodnú paniku.