Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Ekonomika

IT firmy sú pri informatizácii verejnej správy voči vláde skeptické

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

IT firmy majú tiež výhrady voči tomu, že ich klienti - slovenské malé a stredné podniky - od štátu nedostávajú pomoc pri digitálnej transformácii.

Bratislava 9. januára (TASR) – Pri informatizácii verejnej správy prevláda medzi IT firmami skepsa voči vláde, ktorá sa každým dňom prehlbuje. Pribúdajú hlasy, či je z ich strany efektívne participovať napríklad na vytváraní vládnych dokumentov. Výsledky totiž neprichádzajú a kvalita dokumentov nezodpovedá ich predstavám. V rozhovore pre TASR to povedal prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš.

"Pribúdajú hlasy, že sa netreba veľmi angažovať. Registrujem, že mnoho odborníkov radšej vyčkáva, čo súčasná garnitúra dosiahne, pretože v mnohých prípadoch ide pre ľudí z IT sektora o zbytočne strávený čas nad niečím, čo sa nakoniec aj tak neodrazí v zlepšení informatizácie štátu, alebo je to dokonca kontraproduktívne," ilustroval Fitoš náladu medzi IT firmami. Pripomenul, že všetci IT odborníci na tvorbe strategických dokumentov pracujú bez nároku na honorár a vo svojom voľnom čase.

IT firmy majú tiež výhrady voči tomu, že ich klienti - slovenské malé a stredné podniky - od štátu nedostávajú pomoc pri digitálnej transformácii. Tieto menšie a stredné slovenské firmy si musia pri digitalizácii pomôcť sami, čo podľa Fitoša bude mať vplyv na ich konkurencieschopnosť. Bez štátnej pomoci budú vedieť digitalizovať svoje prevádzky len niektoré firmy. Fitoš zdôraznil, že malé a stredné podniky sú na Slovensku štátom dotované o polovicu menej, než je priemer Európskej únie (EÚ).

Ďalšími dvoma Achillovými pätami štátu v kontexte informatizácie sú podľa Fitoša problémy s obstarávaním a byrokracia, ktorá narastá. "V štátnom IT sme kontinuálne za posledných niekoľko rokov svedkami toho, že sú tu výhrady voči transparentnosti a férovosti. Odpoveďou na to sú vyhlášky, predpisy a procesné komplikácie, čím sa však transparentnosť nezvýši, ale skôr zníži," okomentoval Fitoš. Štát na to odpovedá opäť len ďalšími predpismi a vyhláškami, pričom sa už krajina dostáva do štádia, keď sú náklady na administratívu iracionálne.

Fitoš to ilustroval na vyhláške o riadení projektov, prijatej zhruba pred rokom a pol. "Zisťovali sme si na trhu, že či to znamená nejaké zvýšenie nákladov pre firmy. Jednoznačne áno. Niektorí hovoria o 20 %, iní o 15 %, nikto však nepovedal menšie ako dvojciferné číslo. To znamená, že byrokracia nám tu nielen, že predlžuje časy, ale aj predražuje projekty," uzavrel Fitoš.