MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Ako ďalej uviedli, najdôležitejším predpokladom prijatia nových technológií je vždy dôvera ľudí.
Autor TASR
Bratislava 22. marca (TASR) – Na Slovensku existujú legislatívne prekážky, ktoré bránia vývoju a nasadzovaniu umelej inteligencie (AI). Pre TASR to uviedli odborníci zo Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie slovak.AI. Táto oblasť si podľa nich žiada vytvorenie motivačného regulačného rámca, aby Slovensko nezaostávalo za Európou a svetom a zároveň aby dokázalo manažovať riziká, ktoré so sebou AI prináša.
„Prekážkou pre vývoj a nasadzovanie AI je dnes najmä byrokracia, ktorú si Slovensko vytvára pri podpore inovácií. Pritom sa zabúda starať o to, aké sú výsledky vynaložených prostriedkov, a prijímať efektívne opatrenia na využitie ďalších zdrojov aj v kontexte použitia predchádzajúcich,“ uviedla predsedníčka Správnej rady slovak.AI Mária Bieliková.
Ako ďalej uviedli odborníci, najdôležitejším predpokladom prijatia nových technológií je vždy dôvera ľudí. „Musíme nastaviť právnu reguláciu tak, aby zabránila algoritmom fungovať diskriminačne, porušovala naše súkromie alebo mala nejasne stanovené zodpovednosti pri chybne nastavenom algoritme, ktorý spôsobí napríklad chybu v chirurgickom zákroku alebo ohrozí chodca,“ vysvetlil prezident Americkej obchodnej komory (AOK) v SR a člen Správnej rady slovak.AI Gabriel Galgóci.
„Jedným z problémov AI je fakt, že nemusíme vždy vedieť, ako k svojim záverom dospela,“ pripustil prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš. Najväčšie príležitosti na nasadenie AI vidí pri službách verejnej správy, pri nasadení inteligentných nástrojov a pri podpore komunikácie štátu a občana či podnikateľa napríklad formou videobotov. „Pred nasadením AI hlavne do verejnej správy bude nutné definovať, na aké procesy je možné ju využiť a aká dokumentácia musí byť pri jej využití za každých okolností k dispozícii,“ dodal Fitoš.
Centrum výskumu AI aj sekcia digitálnej agendy Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚVPII) považujú za negatívne opatrenie napríklad príliš reštriktívny výklad zákona o ochrane osobných údajov zo strany slovenských orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad ochranou osobných údajov.
Slovensko by sa pri posudzovaní svojho právneho rámca mohlo podľa centra aj podľa ÚPVII inšpirovať krajinami, ako sú Nemecko či Dánsko. Nemci zaviedli model päťúrovňového systému regulácie založeného na riziku AI a Dáni zase model značky dátovej etiky. Za pozornosť podľa nich stojí aj maltský model, založený na dobrovoľnom systéme certifikácie AI.
„Prekážkou pre vývoj a nasadzovanie AI je dnes najmä byrokracia, ktorú si Slovensko vytvára pri podpore inovácií. Pritom sa zabúda starať o to, aké sú výsledky vynaložených prostriedkov, a prijímať efektívne opatrenia na využitie ďalších zdrojov aj v kontexte použitia predchádzajúcich,“ uviedla predsedníčka Správnej rady slovak.AI Mária Bieliková.
Ako ďalej uviedli odborníci, najdôležitejším predpokladom prijatia nových technológií je vždy dôvera ľudí. „Musíme nastaviť právnu reguláciu tak, aby zabránila algoritmom fungovať diskriminačne, porušovala naše súkromie alebo mala nejasne stanovené zodpovednosti pri chybne nastavenom algoritme, ktorý spôsobí napríklad chybu v chirurgickom zákroku alebo ohrozí chodca,“ vysvetlil prezident Americkej obchodnej komory (AOK) v SR a člen Správnej rady slovak.AI Gabriel Galgóci.
„Jedným z problémov AI je fakt, že nemusíme vždy vedieť, ako k svojim záverom dospela,“ pripustil prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš. Najväčšie príležitosti na nasadenie AI vidí pri službách verejnej správy, pri nasadení inteligentných nástrojov a pri podpore komunikácie štátu a občana či podnikateľa napríklad formou videobotov. „Pred nasadením AI hlavne do verejnej správy bude nutné definovať, na aké procesy je možné ju využiť a aká dokumentácia musí byť pri jej využití za každých okolností k dispozícii,“ dodal Fitoš.
Centrum výskumu AI aj sekcia digitálnej agendy Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚVPII) považujú za negatívne opatrenie napríklad príliš reštriktívny výklad zákona o ochrane osobných údajov zo strany slovenských orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad ochranou osobných údajov.
Slovensko by sa pri posudzovaní svojho právneho rámca mohlo podľa centra aj podľa ÚPVII inšpirovať krajinami, ako sú Nemecko či Dánsko. Nemci zaviedli model päťúrovňového systému regulácie založeného na riziku AI a Dáni zase model značky dátovej etiky. Za pozornosť podľa nich stojí aj maltský model, založený na dobrovoľnom systéme certifikácie AI.
