80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska poukázal na rastúci dopyt po IT špecialistoch, a to najmä v oblastiach, akými sú umelá inteligencia (AI), cloud, kybernetická bezpečnosť či spracovanie dát.
Autor TASR
Bratislava 22. októbra (TASR) - Slovenský sektor informačných a komunikačných technológií (IKT) je aktuálne jedným z najstabilnejších pilierov národnej ekonomiky. Trápi ho však nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a stagnácia digitalizácie verejnej správy. Skonštatovali to predstavitelia združenia súkromných firiem na valnom zhromaždení IT Asociácie Slovenska (ITAS).
"Dôležité je, že sektor IKT významne prispieva do štátneho rozpočtu, a to nielen daňami z príjmu, ale aj odvodmi a vysokou pridanou hodnotou. Vlani tvoril až 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska a podľa nás je nevyhnutné, aby sa tento podiel ďalej zvyšoval. Na to však slovenské IT odvetvie potrebuje viac kvalifikovaných pracovníkov, investície a v neposlednom rade aj podporu štátu," uviedol prezident ITAS Emil Fitoš.
Prvý viceprezident ITAS Mário Lelovský zas poukázal na rastúci dopyt po IT špecialistoch, a to najmä v oblastiach, akými sú umelá inteligencia (AI), cloud, kybernetická bezpečnosť či spracovanie dát. "Pre udržanie kroku s týmto dopytom je kľúčové zabezpečiť kvalitné vzdelávanie v IKT, podporiť ľudí v rozvoji digitálnych zručností a tiež v schopnosti prispôsobovať sa rýchlo meniacim sa podmienkam na pracovnom trhu," dodal Lelovský.
V sektore IKT podľa neho na Slovensku pracuje asi 60.000 ľudí, čo predstavuje tri percentá všetkých zamestnancov. Podotkol, že podľa konzervatívnych odhadov na pracovnom trhu aktuálne chýba až 17.000 IT profesionálov. Očakáva sa pritom, že do roku 2035 vzrastie dopyt po týchto pracovníkoch o ďalších 22 %.
Viceprezident ITAS Pavol Frič upozornil na stagnáciu v oblasti digitalizácie verejnej správy. "Počas posledných rokov sa spolupráca medzi IT firmami a štátom výrazne obmedzila, čo viedlo k nedostatočnej realizácii mnohých projektov. Napriek diskusiám o digitálnej transformácii verejnej správy sa žiadne konkrétne kroky nerealizovali. Dlhodobo nám chýba strategické smerovanie a koncepcia," skonštatoval.
Z plánovaných 800 miliónov eur na informatizáciu sa vlani podľa jeho slov využila len polovica, čo predstavuje vážny problém pre jej ďalší rozvoj. Nedostatky sú podľa neho aj v projekte životných situácií, ktorý napriek nádejnému štartu aktuálne stagnuje.
"Dôležité je, že sektor IKT významne prispieva do štátneho rozpočtu, a to nielen daňami z príjmu, ale aj odvodmi a vysokou pridanou hodnotou. Vlani tvoril až 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska a podľa nás je nevyhnutné, aby sa tento podiel ďalej zvyšoval. Na to však slovenské IT odvetvie potrebuje viac kvalifikovaných pracovníkov, investície a v neposlednom rade aj podporu štátu," uviedol prezident ITAS Emil Fitoš.
Prvý viceprezident ITAS Mário Lelovský zas poukázal na rastúci dopyt po IT špecialistoch, a to najmä v oblastiach, akými sú umelá inteligencia (AI), cloud, kybernetická bezpečnosť či spracovanie dát. "Pre udržanie kroku s týmto dopytom je kľúčové zabezpečiť kvalitné vzdelávanie v IKT, podporiť ľudí v rozvoji digitálnych zručností a tiež v schopnosti prispôsobovať sa rýchlo meniacim sa podmienkam na pracovnom trhu," dodal Lelovský.
V sektore IKT podľa neho na Slovensku pracuje asi 60.000 ľudí, čo predstavuje tri percentá všetkých zamestnancov. Podotkol, že podľa konzervatívnych odhadov na pracovnom trhu aktuálne chýba až 17.000 IT profesionálov. Očakáva sa pritom, že do roku 2035 vzrastie dopyt po týchto pracovníkoch o ďalších 22 %.
Viceprezident ITAS Pavol Frič upozornil na stagnáciu v oblasti digitalizácie verejnej správy. "Počas posledných rokov sa spolupráca medzi IT firmami a štátom výrazne obmedzila, čo viedlo k nedostatočnej realizácii mnohých projektov. Napriek diskusiám o digitálnej transformácii verejnej správy sa žiadne konkrétne kroky nerealizovali. Dlhodobo nám chýba strategické smerovanie a koncepcia," skonštatoval.
Z plánovaných 800 miliónov eur na informatizáciu sa vlani podľa jeho slov využila len polovica, čo predstavuje vážny problém pre jej ďalší rozvoj. Nedostatky sú podľa neho aj v projekte životných situácií, ktorý napriek nádejnému štartu aktuálne stagnuje.
