Bratislava 28. júna (TASR) - Na konci februára a v marci boli dlhé obdobia s nadpriemerne vysokými teplotami, ktoré urýchľovali prebúdzanie stromov. Išlo napríklad o dub letný a zimný. V polovici marca začal pučať hrab obyčajný. Uviedol to fenológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Rozkošný.

Začiatok kvitnutia sa začal pri ovocných stromoch podľa Rozkošného podobne ako pri lesných drevinách. Kvitnutie marhúľ začalo od siedmich do 18 dní skôr. Pri skorých odrodách čerešní to bolo od troch do 14 dní skôr v porovnaní s normálom. „Analýza zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov hovorila o nástupe začiatku kvitnutia marhúľ pred 25. marcom, ktorý sa vyskytoval raz za 20 rokov. Od roku 2019 sa stáva to kvitnutie ešte pred týmto termínom akýmsi štandardom,“ skonštatoval Rozkošný s tým, že marhule zakvitli v Šamoríne 24. marca a v Hajnáčke v okrese Rimavská Sobota 23. marca.

Fenológ tvrdí, že kvitnutie stromov bolo poznačené viacerými vlnami jarných mrazov. Tie začali v závere marca a zasiahli najmä marhule. Najmä v severných okresoch pokračovali mrazy aj v priebehu apríla a začiatku mája. Poškodili najmä marhule, broskyne, čerešne. Napríklad v okolí Banskej Bystrice poškodili mrazy jablone, v Turci, v okolí Ratkovej a Bardejova orechy. Mrazy tak podľa Rozkošného zasiahli každý jeden druh počas jari.

Sejba jarných obilnín začala v prvej dekáde marca a na konci marca začali obilniny schádzať. Sejba kukurice, repy kŕmnej a cukrovín nastala od polovice apríla, uviedol Rozkošný. Skoré siatie spôsobila chýbajúca snehová pokrývka, relatívne suché podmienky v závere zimy a nadpriemerné teplé počasie. „Ak to porovnáme s dlhodobým normálom 1991 až 2020, tak sejby napríklad jačmeňa siateho nastali v priemere od troch do 40 dní. Dôležité je spomenúť, že najmä v oblasti Spiša sme zaznamenali najskoršie výskyty sejby jačmeňa jarného aspoň od roku 1991,“ poznamenal odborník.