Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Novela nariadenia vlády o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôd nadobudne účinnosť 15. júla 2014.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. júna (TASR) - Vláda SR nechce ochranou poľnohospodárskej pôdy zamedziť rozvoj slovenských obcí. Uviedol to dnes šéf Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Ľubomír Jahnátek (nominant Smeru-SD) v súvislosti so schválenou novelou nariadenia vlády o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, ktorá nadobudne účinnosť 15. júla 2014.
"Na jednej strane chránime pôdu, ale na druhej strane sa vyskytli prípady, kedy napríklad vinice sú evidované ako vinice aj v intraviláne obce. Tam je potom problém s individuálnou výstavbou," priblížil.
Starostovia podľa jeho slov avizovali, že majú pripravené územné plány na rozvoj svojich obcí. "Sprísnením ochrany pôdy by sme zamedzili rozvoj obcí v tom, že by nemohli stavať. Hľadali sme teda nejaký kompromis, ako by sme na jednej strane ochránili pôdu, ale na druhej strane neznemožnili individuálnu bytovú výstavbu," informoval ďalej šéf agrorezortu.
"Dohodli sme sa, že pri dvojpodlažných domoch do 150 štvorcových metrov (m2) sa urobí výnimka a nemusí sa z tejto plochy platiť odvod za záber pôdy. Pri jednopodlažných domoch platí výnimka na 250 m2," dodal. Pokiaľ by však stavebník chcel vyňať z pôdneho fondu viac ako 150 m2, respektíve viac ako 250 m2, musí podľa neho zaplatiť odvod z celej zabratej plochy.
"Na jednej strane chránime pôdu, ale na druhej strane sa vyskytli prípady, kedy napríklad vinice sú evidované ako vinice aj v intraviláne obce. Tam je potom problém s individuálnou výstavbou," priblížil.
Starostovia podľa jeho slov avizovali, že majú pripravené územné plány na rozvoj svojich obcí. "Sprísnením ochrany pôdy by sme zamedzili rozvoj obcí v tom, že by nemohli stavať. Hľadali sme teda nejaký kompromis, ako by sme na jednej strane ochránili pôdu, ale na druhej strane neznemožnili individuálnu bytovú výstavbu," informoval ďalej šéf agrorezortu.
"Dohodli sme sa, že pri dvojpodlažných domoch do 150 štvorcových metrov (m2) sa urobí výnimka a nemusí sa z tejto plochy platiť odvod za záber pôdy. Pri jednopodlažných domoch platí výnimka na 250 m2," dodal. Pokiaľ by však stavebník chcel vyňať z pôdneho fondu viac ako 150 m2, respektíve viac ako 250 m2, musí podľa neho zaplatiť odvod z celej zabratej plochy.
M. MIŠÁNIK: Nájomné vzťahy k pôde by sa mali stabilizovať do roku 2020
Slovensko má rozdrobené vlastníctvo pôdy, poľnohospodárske pozemky prechádzajú do vlastníctva dedičov a títo neraz nerešpektujú nájomné zmluvy, ktoré majú družstvá, agropodnikatelia a súkromne hospodáriaci roľníci uzavreté s predchádzajúcimi vlastníkmi. Pôda by preto podľa predsedu Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) Milana Mišánika mala byť dlhodobo právne ošetrená tak, aby sa nájomné vzťahy stabilizovali minimálne na desať rokov.
"Nájomné zmluvy majú agropodnikatelia a družstvá uzavreté na päť až 20 rokov. Pri vstupe do nového programového obdobia by bolo ideálne, keby boli nájomné a vlastnícke vzťahy k pôde stabilizované minimálne do roku 2020," domnieva sa Mišánik. Pripomenul, že pri predaji, darovaní či dedení pozemkov záväzky z nájomných zmlúv prechádzajú na nových vlastníkov.
"Napriek tomu sa vyskytujú prípady, keď noví vlastníci neberú ohľad na nájomné zmluvy, nerešpektujú ich, mnohí majú na pozemkoch svoje podnikateľské zámery. V rozpore so zmluvami na pozemkoch takto doslova z večera do rána vyrastú nelegálne reklamné pútače, stavajú sa čistiarne odpadových vôd alebo aj väčšie stavby," povedal Mišánik pre TASR.
Podľa platného zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov sa nájomcovi pozemok prenajíma najmenej na päť rokov. Zmluvy na určitý čas môžu byť uzavreté najdlhšie na 25 rokov, na dlhšie obdobie, najviac na 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné alebo okrasné dreviny, založenie alebo obnovu vinohradu či chmeľnice. Najmenej na 50 rokov, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované.
Výška nájomného je podľa zákona 1 % z hodnoty pôdy určenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ). Nájomné sa platí ročne pozadu, a to vždy k 1. októbru, vlastníci si s nájomcom môžu dohodnúť aj iné zmluvné podmienky.
Agropodnikateľ nájomné platiť nemusí, ak pre mimoriadne prírodné udalosti nemohol dosiahnuť v príslušnom kalendárnom roku žiadny výnos. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má právo na primeranú zľavu.
Zmluvu dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je podľa zákona jeden rok, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne inak.
Slovenský pozemkový fond (SPF) podľa vyjadrenia jeho hovorkyne Dariny Pinterovej, ktoré dnes poskytla TASR, môže prenajať pozemky vo vlastníctve štátu a pozemky nezistených vlastníkov, s ktorými fond nakladá v súlade s platnou právnou úpravou.
"Prenajať ich môže na poľnohospodárske účely fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, alebo ktorých činnosť súvisí s poľnohospodárskou činnosťou a ktorým právo na nájom pozemkov vyplýva zo zákona alebo nariadenia vlády. Fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu ako samostatne hospodáriaci roľník (SHR), môže podať žiadosť o prenájom nehnuteľností v ktoromkoľvek období na regionálny odbor SPF, v ktorého pôsobnosti sa nehnuteľnosti nachádzajú," informovala Pinterová. Upozornila zároveň, že podmienky nájmu sa menia podľa presnej špecifikácie účelu nájmu v zmysle druhej časti zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR momentálne nepripravuje žiadne zmeny týkajúce sa nájmov pozemkov, TASR o tom informoval hovorca rezortu Peter Hajnala.
Slovensko má rozdrobené vlastníctvo pôdy, poľnohospodárske pozemky prechádzajú do vlastníctva dedičov a títo neraz nerešpektujú nájomné zmluvy, ktoré majú družstvá, agropodnikatelia a súkromne hospodáriaci roľníci uzavreté s predchádzajúcimi vlastníkmi. Pôda by preto podľa predsedu Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) Milana Mišánika mala byť dlhodobo právne ošetrená tak, aby sa nájomné vzťahy stabilizovali minimálne na desať rokov.
"Nájomné zmluvy majú agropodnikatelia a družstvá uzavreté na päť až 20 rokov. Pri vstupe do nového programového obdobia by bolo ideálne, keby boli nájomné a vlastnícke vzťahy k pôde stabilizované minimálne do roku 2020," domnieva sa Mišánik. Pripomenul, že pri predaji, darovaní či dedení pozemkov záväzky z nájomných zmlúv prechádzajú na nových vlastníkov.
"Napriek tomu sa vyskytujú prípady, keď noví vlastníci neberú ohľad na nájomné zmluvy, nerešpektujú ich, mnohí majú na pozemkoch svoje podnikateľské zámery. V rozpore so zmluvami na pozemkoch takto doslova z večera do rána vyrastú nelegálne reklamné pútače, stavajú sa čistiarne odpadových vôd alebo aj väčšie stavby," povedal Mišánik pre TASR.
Podľa platného zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov sa nájomcovi pozemok prenajíma najmenej na päť rokov. Zmluvy na určitý čas môžu byť uzavreté najdlhšie na 25 rokov, na dlhšie obdobie, najviac na 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné alebo okrasné dreviny, založenie alebo obnovu vinohradu či chmeľnice. Najmenej na 50 rokov, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované.
Výška nájomného je podľa zákona 1 % z hodnoty pôdy určenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ). Nájomné sa platí ročne pozadu, a to vždy k 1. októbru, vlastníci si s nájomcom môžu dohodnúť aj iné zmluvné podmienky.
Agropodnikateľ nájomné platiť nemusí, ak pre mimoriadne prírodné udalosti nemohol dosiahnuť v príslušnom kalendárnom roku žiadny výnos. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má právo na primeranú zľavu.
Zmluvu dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je podľa zákona jeden rok, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne inak.
Slovenský pozemkový fond (SPF) podľa vyjadrenia jeho hovorkyne Dariny Pinterovej, ktoré dnes poskytla TASR, môže prenajať pozemky vo vlastníctve štátu a pozemky nezistených vlastníkov, s ktorými fond nakladá v súlade s platnou právnou úpravou.
"Prenajať ich môže na poľnohospodárske účely fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, alebo ktorých činnosť súvisí s poľnohospodárskou činnosťou a ktorým právo na nájom pozemkov vyplýva zo zákona alebo nariadenia vlády. Fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu ako samostatne hospodáriaci roľník (SHR), môže podať žiadosť o prenájom nehnuteľností v ktoromkoľvek období na regionálny odbor SPF, v ktorého pôsobnosti sa nehnuteľnosti nachádzajú," informovala Pinterová. Upozornila zároveň, že podmienky nájmu sa menia podľa presnej špecifikácie účelu nájmu v zmysle druhej časti zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR momentálne nepripravuje žiadne zmeny týkajúce sa nájmov pozemkov, TASR o tom informoval hovorca rezortu Peter Hajnala.
