Brusel 24. mája (TASR) - Stredajšie usmernenia Európskej komisie (EK) v rámci jarného balíka európskeho semestra 2023 v oblasti fiškálnej politiky odporúčajú členským štátom EÚ zachovať obozretnosť a zdravý stav verejných financií.

Odporúčania EK pre jednotlivé krajiny sú rozdelené do štyroch častí: odporúčanie o fiškálnej politike vrátane fiškálno-štrukturálnych reforiem; odporúčanie pokračovať alebo urýchliť implementáciu národných plánov obnovy a odolnosti vrátane ich revízií, integrácie kapitol REPowerEU do týchto plánov a urýchlenej implementácie prijatých programov kohéznej politiky; aktualizované odporúčanie o energetickej politike v súlade s cieľmi REPowerEU a nakoniec - v prípade potreby - dodatočné odporúčanie k nevyriešeným alebo novovznikajúcim štrukturálnym výzvam.

V rámci odporúčaní týkajúcich sa fiškálnej politiky eurokomisia od členských štátov, ktoré dosiahli strednodobý rozpočtový cieľ (stanovený v rámci Paktu stability a rastu), na základe prognózy z jari 2023, požaduje, aby si v roku 2024 zachovali zdravú fiškálnu pozíciu. Ostatné členské štáty by mali viesť obozretnú fiškálnu politiku, najmä obmedzením nominálneho zvýšenia vnútroštátnych čistých primárnych výdavkov v roku 2024.

Všetky členské štáty by mali zachovať vnútroštátne financované verejné investície a zabezpečiť účinné čerpanie grantov v rámci nástroja na obnovu a odolnosť a iných fondov EÚ, najmä na podporu ekologických a digitálnych prechodov.

Členské štáty by mali ukončiť platné opatrenia na podporu výkyvov cien energie do konca roku 2023. Ak by si obnovený nárast cien energií vyžadoval ďalšie podporné opatrenia, tie by sa mali zamerať na ochranu zraniteľných domácností a firiem, mali by byť finančne dostupné a mali by zachovať stimuly na úspory energie.

V období po roku 2024 by členské štáty mali pokračovať v presadzovaní strednodobej fiškálnej stratégie postupnej a udržateľnej konsolidácie v kombinácii s investíciami a reformami vedúcimi k vyššiemu udržateľnému rastu.

Komisia pripravila správu o plnení kritérií pre deficit a dlh pre 16 členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Česko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. S výnimkou Fínska a Rakúska, všetky uvedené krajiny, a to vrátane Slovenska, kritérium deficitu nespĺňajú.

Kritérium dlhu nespĺňajú Fínsko, Francúzsko a Taliansko. Aj napriek tomu sa EK domnieva, že dodržiavanie referenčnej hodnoty zníženia dlhu nie je za prevládajúcich ekonomických podmienok zaručené.

Komisia navrhne Rade EÚ, aby na jar 2024 na základe výsledkov za rok 2023 začala postupy pri nadmernom deficite.

Komisia pri 17 členských krajinách posúdila existenciu makroekonomických nerovnováh. Nadmerné nerovnováhy zažíva Cyprus a Maďarsko a v Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Holandsku, Portugalsku, Rumunsku a Švédsku sa aj naďalej vyskytujú nerovnováhy. V Grécku a Taliansku nadmerné nerovnováhy sa zmierňujú v dôsledku politických krokov. V Česku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku a na Slovensku sa nezistili nerovnováhy a zraniteľnosť krajín v tomto smere je v súčasnosti pod kontrolou.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)