Brusel 4. júna (TASR) - Jarný balík európskeho semestra 2025 analyzuje kľúčové hospodárske a sociálne výzvy v celej Európskej únii (EÚ) a ponúka členským štátom politické usmernenia s cieľom posilniť konkurencieschopnosť, prosperitu a odolnosť. V stredu ho predstavili výkonná podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre sociálne práva a zručnosti, kvalitné pracovné miesta a pripravenosť Roxana Minzatuová a eurokomisár pre ekonomiku, ktorá pracuje pre ľudí Valdis Dombrovskis. Informuje o tom spravodajca TASR.

Jarný balík zahŕňa odporúčania pre členské krajiny a podporuje reformy a investície v súlade s prioritami EÚ. Politické usmernenia prichádzajú v čase nestabilného obchodného a bezpečnostného prostredia a sú úzko prepojené s kompasom pre konkurencieschopnosť.

V rámci jarného semestra sú uvedené aj prvé hodnotenia pokroku členských štátov v rámci revidovaného rámca správy ekonomických záležitostí a ich fiškálno-štrukturálnych plánov. Po prvýkrát sa využíva aj národná úniková doložka v rámci Paktu stability a rastu, ktorá umožňuje členským štátom dočasne prekročiť maximálnu mieru rastu čistých výdavkov s cieľom zvýšiť výdavky na obranu. Na žiadosť 16 členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko) EK v stredu prijala odporúčania na aktiváciu národnej únikovej doložky.

Tohtoročné správy o jednotlivých krajinách tiež hodnotia implementáciu plánov obnovy a odolnosti a programov politiky súdržnosti.

V správach o členských krajinách za rok 2025 sa hodnotí ich hospodársky vývoj, zamestnanosť a sociálny vývoj v súlade s prioritami, stanovenými v kompase pre konkurencieschopnosť.

Komisia vyzvala členské štáty, aby posilnili svoju konkurencieschopnosť odstránením inovačnej medzery, presadzovaním dekarbonizácie v súlade s dohodou o čistom priemysle, znižovaním nadmernej závislosti, zvyšovaním bezpečnosti a odolnosti a podporovaním zručností a kvalitných pracovných miest pri zabezpečení sociálnej spravodlivosti.

Čo sa týka fiškálneho dohľadu, EK sa domnieva, že v prípade Francúzska, Maďarska, Malty, Poľska, Slovenska a Talianska nie je v tejto fáze potrebné prijať žiadne ďalšie kroky v rámci postupu pri nadmernom deficite. Komisia odporučila Belgicku nový nápravný postup a upozornila, že rast čistých výdavkov Rumunska je nad stropom stanoveným nápravným postupom a malo by konať v prospech nápravy nadmerného deficitu do roku 2030.

Komisia posúdila existenciu makroekonomických nerovnováh v 10 členských štátoch a Slovensko zaradila do skupiny spolu s Gréckom, Holandskom, Maďarskom, Švédskom a Talianskom, v ktorej sa naďalej vyskytujú nerovnováhy.

Kým Estónsko, Cyprus a Nemecko sú vnímané ako krajiny „bez nerovnováhy“, Rumunsko naďalej zažíva nadmernú nerovnováhu, keďže jeho fiškálny deficit a deficit bežného účtu sa v roku 2024 prehĺbili.

V rámci európskeho semestra EK navrhla aktualizované usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov zamerané na podporu spravodlivejších a inkluzívnejších trhov práce. Komisia vykonala dvojstupňovú analýzu zamestnanosti, zručností a sociálnych výziev v každom členskom štáte.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)