Quantcast
< sekcia Ekonomika

Jesenný balík európskeho semestra sa zameriava na ekonomickú obnovu

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Správa EK upozornila, že koronakríza ukončila šesť rokov trvajúci pozitívny trend na trhu práce.

Brusel 18. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu predstavila jesenný balík v oblasti hospodárskej politiky vrátane stanovísk k návrhom rozpočtových plánov pre eurozónu na rok 2021 a politických odporúčaní pre eurozónu. Ide o druhú etapu cyklu európskeho semestra 2021, ktorý sa začal v septembri zverejnením ročnej stratégie udržateľného rastu, v rámci ktorej sa členským štátom EÚ poskytli strategické usmernenia k vypracúvaniu ich plánov podpory obnovy a odolnosti.

Stredajší balík vychádza z hospodárskej prognózy z jesene 2020 vypracovanej v kontexte vysokej neistoty, v ktorej sa predpokladá, že produkcia v eurozóne a EÚ zostane v roku 2022 v dôsledku hospodárskeho otrasu spôsobeného koronakrízou pod úrovňou z obdobia pred pandémiou.

Stanoviská EK sa zameriavajú najmä na to, či sú plánované expanzívne rozpočtové opatrenia na rok 2021 dočasné, a ak nie, či sa plánujú kompenzačné opatrenia. Komisia dospela k záveru, že celkovo sú všetky národné rozpočtové plány v súlade s odporúčaniami EÚ. Väčšina opatrení sa zameriava na podporu hospodárskej činnosti v čase neistoty.

Eurokomisia zistila, že niektoré opatrenia uvedené v návrhoch rozpočtových plánov Francúzska, Litvy, Slovenska a Talianska nie sú dočasné alebo ich nesprevádzajú kompenzačné opatrenia.

Komisia upozornila, že čo sa týka Belgicka, Francúzska, Grécka, Portugalska, Španielska a Talianska, vzhľadom na úroveň ich verejného dlhu a veľké výzvy v oblasti udržateľnosti v strednodobom horizonte, ktoré v týchto krajinách existovali už pred vypuknutím koronakrízy, bude osobitne dôležité zaistiť, aby sa pri prijímaní podporných rozpočtových opatrení zachovala strednodobá fiškálna udržateľnosť. Brusel zároveň pripomenul, že na Rumunsko sa od apríla 2020 vzťahuje postup pri nadmernom deficite, pre pandémiu však EK rozpočtovú situáciu Rumunska prehodnotí až na jar 2021.

Odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny poskytuje jej členským štátom individuálne poradenstvo v otázkach, ktoré ovplyvňujú fungovanie eurozóny ako celku. Tento rok obsahuje aj politické usmernenia týkajúce sa priorít, na ktoré by sa eurozóna mala zamerať vo svojich plánoch podpory obnovy a odolnosti. Vo výzve pre členské štáty eurozóny sa uvádza, že musia zabezpečiť, že ich fiškálne politiky budú aj v roku 2021 naďalej expanzívne a tieto politiky treba preorientovať smerom k dosiahnutiu obozretných strednodobých pozícií hneď, ako to umožnia epidemiologické a hospodárske podmienky.

Komisia tiež vyzvala členské štáty eurozóny, aby posilnili vnútroštátne inštitucionálne rámce a realizovali prioritné reformy a investície, ktoré zvýšia udržateľnosť a odolnosť eurozóny. Reformy a investičné opatrenia by mali vytvoriť vhodné podmienky na obnovu hospodárstva v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou.

V správe o mechanizme varovania, ktorá je nástrojom na odhaľovanie potenciálnych makroekonomických nerovnováh, EK upozornila, že závažnosť makroekonomických nerovnováh treba pri 12 členských krajinách - Cyprus, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielskom, Švédsko a Taliansko.

Správa EK upozornila, že koronakríza ukončila šesť rokov trvajúci pozitívny trend na trhu práce. Celkový počet zamestnaných osôb a miera zamestnanosti výrazne klesli, hoci nárast miery nezamestnanosti bol zatiaľ mierny vďaka rýchlemu prijatiu režimov skráteného pracovného času a podobných opatrení. Nezamestnanosť mladých ľudí sa zvýšila výraznejšie ako nezamestnanosť v ostatných vekových skupinách a prudko vzrástol aj podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani v procese vzdelávania či odbornej prípravy.

Komisia spresnila, že bude aj naďalej pozorne monitorovať vývoj na trhu práce a v sociálnej oblasti. V rámci mimoriadneho európskeho semestra 2021 spoločná správa o zamestnanosti pomôže členským štátom určiť prioritné oblasti pre reformy a investície, ktoré by mali zahrnúť do svojich plánov podpory obnovy a odolnosti.

Spravodajca TASR Jaromír Novak