FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Kontrolu platnosti PZP majú vykonávať stanice technickej kontroly pri povinnej technickej kontrole vozidla, pričom bez platného PZP vozidlu nevydajú osvedčenie o technickej kontrole.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) - Po zvýšení odvodu z povinného zmluvného poistenia (PZP) zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a dane z neživotného poistenia v rámci konsolidácie z 8 % na 10 % od tohto roka možno očakávať rast poistného. Ako TASR informovala Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP), môžu mať na to vplyv aj vyššie frekvencie škôd, ceny opráv vozidiel, ako aj rast náhrad škôd na zdraví a súvisiacich nákladov či objemu škôd spôsobených nepoistenými vozidlami.
„S prihliadnutím na všetky spomenuté faktory je veľmi nepravdepodobné, že by sa cena PZP udržala na súčasnej úrovni. Naopak, realistický je mierny, postupný rast poistného, podobne ako v iných európskych krajinách,“ uviedol pre TASR výkonný riaditeľ SKP Martin Kaňa.
Vyššia cena poistenia podľa neho môže ovplyvniť správanie majiteľov vozidiel, najmä pri dôkladnejšom porovnávaní cien PZP alebo voľbou lacnejšieho variantu bez pripoistení. „Vyššie ceny môžu síce vytvárať domnelý priestor pre morálny hazard, teda obchádzanie povinnosti mať PZP, na druhej strane však v roku 2026 prichádza výrazná zmena v kontrole tejto zákonnej povinnosti,“ upozornil Kaňa.
Kontrolu platnosti PZP majú vykonávať stanice technickej kontroly pri povinnej technickej kontrole vozidla, pričom bez platného PZP vozidlu nevydajú osvedčenie o technickej kontrole.
Podľa údajov SKP priemerná výška PZP na všetky typy vozidiel dosiahla v roku 2024 úroveň 148 eur. V druhom štvrťroku 2025 sa zvýšila na 162 eur. „Na základe vývoja nákladov na poistné udalosti a legislatívnych zmien, konsolidačných opatrení štátu vrátane zvyšovania sadzby dane z neživotného poistenia a odvodu z PZP možno predpokladať postupný rast tejto ceny aj v nasledujúcom období,“ očakáva Kaňa.
Priemerné PZP na Slovensku podľa neho stále nedosahuje priemernú úroveň v okolitých členských štátoch Európskej únie. Cenotvorba PZP je predmetom individuálnej obchodnej stratégie jednotlivých poisťovní.
Poisťovne odvádzajú odvod z PZP na osobitný účet ministerstva vnútra, pričom tieto prostriedky sú účelovo viazané. „Keďže odvod z PZP nie je priamo príjmom štátneho rozpočtu, dlhodobo apelujeme na rozšírenie jeho využitia aj na tvorbu fondu prevencie a zmierňovania škôd. Inšpiráciu nachádzame napríklad v Českej republike, kde časť prostriedkov z odvodu z PZP smeruje do Fondu zábrany škôd,“ priblížil výkonný riaditeľ SKP.
PZP patrí dlhodobo medzi najškodovejšie poistné produkty - poisťovne takmer celý objem vybraného poistného používajú na úhradu škôd a súvisiacich nákladov. Rastú ceny opráv vozidiel aj dávky poškodeným. „Zvyšujú sa sumy náhrad za ušlú mzdu. Súdy priznávajú poškodeným vyššie náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a nemajetkovú ujmu,“ vymenoval Kaňa ďalšie faktory.
V roku 2024 predstavovala náhrada škôd spôsobených nepoistenými vozidlami z poistného garančného fondu SKP takmer 7 miliónov eur a predpoklad za rok 2025 je viac ako 7,4 milióna eur. Do tohto fondu prispievajú poisťovne, ktoré poskytujú PZP na Slovensku a sú povinne členmi SKP.
„S prihliadnutím na všetky spomenuté faktory je veľmi nepravdepodobné, že by sa cena PZP udržala na súčasnej úrovni. Naopak, realistický je mierny, postupný rast poistného, podobne ako v iných európskych krajinách,“ uviedol pre TASR výkonný riaditeľ SKP Martin Kaňa.
Vyššia cena poistenia podľa neho môže ovplyvniť správanie majiteľov vozidiel, najmä pri dôkladnejšom porovnávaní cien PZP alebo voľbou lacnejšieho variantu bez pripoistení. „Vyššie ceny môžu síce vytvárať domnelý priestor pre morálny hazard, teda obchádzanie povinnosti mať PZP, na druhej strane však v roku 2026 prichádza výrazná zmena v kontrole tejto zákonnej povinnosti,“ upozornil Kaňa.
Kontrolu platnosti PZP majú vykonávať stanice technickej kontroly pri povinnej technickej kontrole vozidla, pričom bez platného PZP vozidlu nevydajú osvedčenie o technickej kontrole.
Podľa údajov SKP priemerná výška PZP na všetky typy vozidiel dosiahla v roku 2024 úroveň 148 eur. V druhom štvrťroku 2025 sa zvýšila na 162 eur. „Na základe vývoja nákladov na poistné udalosti a legislatívnych zmien, konsolidačných opatrení štátu vrátane zvyšovania sadzby dane z neživotného poistenia a odvodu z PZP možno predpokladať postupný rast tejto ceny aj v nasledujúcom období,“ očakáva Kaňa.
Priemerné PZP na Slovensku podľa neho stále nedosahuje priemernú úroveň v okolitých členských štátoch Európskej únie. Cenotvorba PZP je predmetom individuálnej obchodnej stratégie jednotlivých poisťovní.
Poisťovne odvádzajú odvod z PZP na osobitný účet ministerstva vnútra, pričom tieto prostriedky sú účelovo viazané. „Keďže odvod z PZP nie je priamo príjmom štátneho rozpočtu, dlhodobo apelujeme na rozšírenie jeho využitia aj na tvorbu fondu prevencie a zmierňovania škôd. Inšpiráciu nachádzame napríklad v Českej republike, kde časť prostriedkov z odvodu z PZP smeruje do Fondu zábrany škôd,“ priblížil výkonný riaditeľ SKP.
PZP patrí dlhodobo medzi najškodovejšie poistné produkty - poisťovne takmer celý objem vybraného poistného používajú na úhradu škôd a súvisiacich nákladov. Rastú ceny opráv vozidiel aj dávky poškodeným. „Zvyšujú sa sumy náhrad za ušlú mzdu. Súdy priznávajú poškodeným vyššie náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a nemajetkovú ujmu,“ vymenoval Kaňa ďalšie faktory.
V roku 2024 predstavovala náhrada škôd spôsobených nepoistenými vozidlami z poistného garančného fondu SKP takmer 7 miliónov eur a predpoklad za rok 2025 je viac ako 7,4 milióna eur. Do tohto fondu prispievajú poisťovne, ktoré poskytujú PZP na Slovensku a sú povinne členmi SKP.
