Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 10. november 2024Meniny má Tibor
< sekcia Ekonomika

KAPITÁL: Kvalitné pečivo by sa malo vyznačovať dobrým zložením

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Odborník ďalej radí, aby si ľudia všímali, či je chlieb a pečivo vyrobené z kvásku alebo droždia.

Bratislava 8. októbra (TASR) - Pri pečive so slovenským označením by si mali ľudia všímať jeho pôvod, zloženie a následne aj chuť. To sú podľa odborníka Dávida Greňu z prevádzky Pekárova žena tri základné znaky kvality pečiva. Ísť by malo podľa neho najmä o lokálne pečivo bez zbytočných konzervantov na predĺženie trvanlivosti. Upozornil, že čím dlhšie pečivo cestuje, tým viac sa jeho nutričná hodnota a kvalita znižujú.

"Údaje, ktoré bývajú pri balených výrobkoch na obale, musia byť pri nebalenom chlebe a pečive dostupné na predajni tak, aby do nich mohol zákazník nahliadnuť. Musí tam byť uvedené zloženie výrobku, jeho energetické hodnoty, zaradenie pečiva, krajina pôvodu hlavnej zložky, výrobca, dátum spotreby a prípadne aj to, či bol výrobok upečený po rozmrazení," uviedol Greňa.

Doplnil, že na Slovensku spoznáme lokálne pečivo podľa čiarového EAN kódu, ktorý sa začína trojčíslím 858. Garanciou kvalitnej potraviny je podľa neho logo Značka kvality SK, ktorú udeľuje potravinárskym výrobkom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, a to na základe testov a kontrol Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.

Spotrebiteľom, ktorí hľadajú zdravé pečivo, Greňa odporúča, aby si vyberali výrobky z múky s vyšším obsahom vlákniny, ako sú celozrnná, ražná alebo špaldová múka. Pečivo by malo mať podľa neho aj zdravé tuky, takže ľudia by mali hľadať v zložení najmä olivový či kokosový olej, prípadne maslo, ktoré je v obmedzenom množstve lepšou náhradou za margaríny a iné stužené tuky.

Odborník ďalej radí, aby si ľudia všímali, či je chlieb a pečivo vyrobené z kvásku alebo droždia. Pokiaľ takýto výrobok obsahuje droždie a nie je primárne vyrobený z múky, vody a kvásku, tak podľa neho nejde o pravý kváskový produkt. Obsahovať môže ešte soľ či rôzne dochucujúce látky, ako napríklad tekvicové a iné semienka.

"Nákupné zvyky Slovákov sa síce postupne menia smerom k preferencii domácich potravín, ale podiel potravinárskych výrobkov, ktoré sa dajú považovať za slovenské, tvorí iba 40 % ponuky obchodných reťazcov," uzavrel Greňa.

Dodal, že aj keď je v niektorých predajniach podiel lokálnych výrobkov vyšší, stále zaostávame za krajinami EÚ, pričom vo Francúzsku, v Rakúsku či Nemecku je na pultoch až 80 % produktov miestnej výroby.