Quantcast
< sekcia Ekonomika

Karlubík: Odstrihnutie od ruského plynu a ropy by znamenalo kolaps

Na archívnej snímke prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Roman Karlubík. Foto: TASR - Martin Baumann

Karlubík upozornil, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je, pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity.

Bratislava 28. marca (TASR) - Úplné a okamžité odstrihnutie slovenského priemyslu od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps. Uviedol to prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Roman Karlubík. Podľa neho by sa zatvorili fabriky, skončili by tisíce ich subdodávateľov a z trhu by vypadli dôležité komodity. Slovensko je pri zemnom plyne závislé na Rusku na 85 až 87 % a u ropy na 100 %.

Firmy preto podľa Karlubíka očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie a pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení "Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie".

Upozornil, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je, pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity. Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je reálne tak, ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v horizonte asi piatich rokov.

"Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama aj na úrovni orgánov Európskej únie brala do úvahy ekonomickú realitu a možné negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EÚ, resp. aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA,"
konštatoval Karlubík.

Poznamenal, že EÚ bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom. Musí však zvoliť iný prístup pre prímorské krajiny, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov, a pre vnútrozemské štáty.

Poukázal na to, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou či prístupom k moru. Premietnutie rastu cien do niekoľkonásobného zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a zákazníci to už nie sú schopní akceptovať. K tomu je potrebné prirátať ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt).

"Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a v zahraničí Slovensko zaostáva," povedal Karlubík.

Dodal, že EK prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.