FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Zároveň však upozornil, že v ekonomike panuje obrovská neistota, nepredvídateľnosť a napätie.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Séria znížení základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) ich posunula do neutrálneho pásma. Nastavenie menovej politiky tak už nie je reštriktívne a nebrzdí ekonomickú aktivitu. Riziká však pretrvávajú a naďalej je potrebná ostražitosť. V komentári k minulotýždňovému rozhodnutiu o znížení sadzieb to v utorok uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír.
„Aprílové zníženie sadzieb bolo z môjho pohľadu obozretným krokom. Pokračujúci postupný pokles inflácie v celej eurozóne jednoznačne opodstatnil ďalšie zníženie základných úrokových sadzieb,“ zhodnotil. Pripomenul, že inflácia sa približuje k 2 % cieľu ECB a je presvedčený, že bude dosiahnutý v najbližších mesiacoch.
Zároveň však upozornil, že v ekonomike panuje obrovská neistota, nepredvídateľnosť a napätie. Príčinou sú protekcionistické rozhodnutia zo strany administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa v oblasti ciel. Táto politika vniesla do systému veľkú neprehľadnosť a podkopáva dôveru investorov a ľudí, zhodnotil Kažimír.
„Potrebujeme čas lepšie porozumieť rizikám a možným vplyvom na ekonomiku a nás všetkých. Preto budeme počas nasledujúcich týždňov pozorne sledovať a analyzovať prichádzajúce údaje z ekonomiky. Súčasná nepredvídateľnosť ovplyvňuje budúci vývoj inflácie aj rastu ekonomiky,“ priblížil guvernér NBS.
Očakáva, že do leta bude situácia o niečo prehľadnejšia. Zároveň však varoval, že nie je namieste očakávať, že v júni, keď bude ECB opäť rozhodovať o nastavení menovej politiky, budú úplne známe dosahy obchodných vojen.
„Aj naďalej sa budeme riadiť informáciami o stave a vývoji ekonomiky. Nezaväzujeme sa k nijakým konkrétnym krokom, či rozhodnutiam. Kľúčové budú prichádzajúce informácie o vývoji ekonomiky, nové ekonomické prognózy a analýza rizík. Ostaneme flexibilní a budeme reagovať podľa potreby a situácie,“ avizoval Kažimír s tým, že neisté časy si vyžadujú balansovanie medzi opatrnosťou a pragmatickým optimizmom.
ECB minulý týždeň vo štvrtok (17. 4.) opätovne znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Jej depozitná sadzba tak klesla na 2,25 %. Rozhodnutie sa očakávalo, keďže inflácia v eurozóne sa v marci spomalila na 2,2 % a rast jej ekonomiky je slabý.
„Aprílové zníženie sadzieb bolo z môjho pohľadu obozretným krokom. Pokračujúci postupný pokles inflácie v celej eurozóne jednoznačne opodstatnil ďalšie zníženie základných úrokových sadzieb,“ zhodnotil. Pripomenul, že inflácia sa približuje k 2 % cieľu ECB a je presvedčený, že bude dosiahnutý v najbližších mesiacoch.
Zároveň však upozornil, že v ekonomike panuje obrovská neistota, nepredvídateľnosť a napätie. Príčinou sú protekcionistické rozhodnutia zo strany administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa v oblasti ciel. Táto politika vniesla do systému veľkú neprehľadnosť a podkopáva dôveru investorov a ľudí, zhodnotil Kažimír.
„Potrebujeme čas lepšie porozumieť rizikám a možným vplyvom na ekonomiku a nás všetkých. Preto budeme počas nasledujúcich týždňov pozorne sledovať a analyzovať prichádzajúce údaje z ekonomiky. Súčasná nepredvídateľnosť ovplyvňuje budúci vývoj inflácie aj rastu ekonomiky,“ priblížil guvernér NBS.
Očakáva, že do leta bude situácia o niečo prehľadnejšia. Zároveň však varoval, že nie je namieste očakávať, že v júni, keď bude ECB opäť rozhodovať o nastavení menovej politiky, budú úplne známe dosahy obchodných vojen.
„Aj naďalej sa budeme riadiť informáciami o stave a vývoji ekonomiky. Nezaväzujeme sa k nijakým konkrétnym krokom, či rozhodnutiam. Kľúčové budú prichádzajúce informácie o vývoji ekonomiky, nové ekonomické prognózy a analýza rizík. Ostaneme flexibilní a budeme reagovať podľa potreby a situácie,“ avizoval Kažimír s tým, že neisté časy si vyžadujú balansovanie medzi opatrnosťou a pragmatickým optimizmom.
ECB minulý týždeň vo štvrtok (17. 4.) opätovne znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Jej depozitná sadzba tak klesla na 2,25 %. Rozhodnutie sa očakávalo, keďže inflácia v eurozóne sa v marci spomalila na 2,2 % a rast jej ekonomiky je slabý.
