Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Podľa slov predsedu KDH potrebné, aby sa medziregionálne rozdiely znížili.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 5. mája (TASR) - Nové eurofondy musia naštartovať regióny, nie skončiť zaseknuté na ministerstvách. Uviedli to v utorok na tlačovej konferencii predstavitelia opozičného KDH - predseda hnutia Milan Majerský a europoslankyňa Miriam Lexmann. V regiónoch ľudia vedia podľa nich najlepšie, kam eurofondové zdroje treba investovať.
„Eurofondy tvoria kostru celej EÚ. Vieme, ako výrazným spôsobom pomáhajú regiónom, ktoré sú málo rozvinuté. Vieme, ako pomáhajú rozvoju nášho kraja, našej krajiny, nášho Slovenska. Stojíme pred obdobím nového programového obdobia čerpania eurofondov, ktoré môže na dlhé desaťročie ovplyvniť to, ako ekonomicky bude stáť Slovensko. Či sa posunie dopredu, alebo ostane stáť a bude v závese ostatných vyspelých krajín,“ priblížil Majerský.
„Štyrikrát sme mali možnosť čerpať eurofondy v rôznych programových obdobiach. To prvé bolo polovičné, zvyšné tri sú naozaj z veľkej časti tragédiou. Nevieme ich dočerpať. Z aktuálneho programového obdobia máme vyčlenených takmer 12,8 miliardy eur, čerpáme zatiaľ iba niečo cez 12 %,“ spresnil.
Veľká časť eurofondov sa v zahraničí úspešne čerpá práve preto, že v regiónoch vedia najlepšie, čo ich trápi. „Vedia najlepšie, čo potrebujú a vedia z ministerstiev, z centrálnej vlády kompetenciu preniesť na jednotlivé samosprávne kraje, na regióny,“ podčiarkol.
„Keď sme vstupovali do EÚ pred viac ako 20 rokmi, tak rozdiel medzi najchudobnejším regiónom Slovenska, medzi východom a Bratislavou, bol okolo 9000 eur v hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily. Dnes, po takmer 25 rokoch, čo sme v EÚ, je ten rozdiel už vyše 35.000 eur,“ povedal.
„Pred novým programovým obdobím musíme dať jasne najavo, že eurofondy chceme decentralizovať, preniesť kompetencie na čo najnižšiu úroveň. Možno ísť poľským modelom, kde na vojvodstvách majú kompetenciu aj vyhlasovať výzvy, aj realizovať, aj kontrolovať jednotlivé eurofondové programy. A až 44 % eurofondov pridelených Poľsku končí na vojvodstvách, čiže na krajoch. U nás to je chabých 19 %,“ upozornil.
Podľa slov predsedu KDH potrebné, aby sa medziregionálne rozdiely znížili. „Ak by mal byť priemer EÚ 100 %, tak Bratislava je na 148 % a východné kraje, Košický a Prešovský, na približne 50 %,“ doplnil.
„KDH si myslí, že slabšie regióny nie je to, čo ťahá Slovensko dole, ale je to, čo dáva Slovensku príležitosť sa posunúť ďalej. Aj cez dobré a efektívne čerpanie eurofondov. Slovensko môže rásť, ale nie vtedy, keď bude rásť vláda. Môže rásť vtedy, keď budú rásť regióny,“ doplnila Lexmann.
„Eurofondy tvoria kostru celej EÚ. Vieme, ako výrazným spôsobom pomáhajú regiónom, ktoré sú málo rozvinuté. Vieme, ako pomáhajú rozvoju nášho kraja, našej krajiny, nášho Slovenska. Stojíme pred obdobím nového programového obdobia čerpania eurofondov, ktoré môže na dlhé desaťročie ovplyvniť to, ako ekonomicky bude stáť Slovensko. Či sa posunie dopredu, alebo ostane stáť a bude v závese ostatných vyspelých krajín,“ priblížil Majerský.
„Štyrikrát sme mali možnosť čerpať eurofondy v rôznych programových obdobiach. To prvé bolo polovičné, zvyšné tri sú naozaj z veľkej časti tragédiou. Nevieme ich dočerpať. Z aktuálneho programového obdobia máme vyčlenených takmer 12,8 miliardy eur, čerpáme zatiaľ iba niečo cez 12 %,“ spresnil.
Veľká časť eurofondov sa v zahraničí úspešne čerpá práve preto, že v regiónoch vedia najlepšie, čo ich trápi. „Vedia najlepšie, čo potrebujú a vedia z ministerstiev, z centrálnej vlády kompetenciu preniesť na jednotlivé samosprávne kraje, na regióny,“ podčiarkol.
„Keď sme vstupovali do EÚ pred viac ako 20 rokmi, tak rozdiel medzi najchudobnejším regiónom Slovenska, medzi východom a Bratislavou, bol okolo 9000 eur v hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily. Dnes, po takmer 25 rokoch, čo sme v EÚ, je ten rozdiel už vyše 35.000 eur,“ povedal.
„Pred novým programovým obdobím musíme dať jasne najavo, že eurofondy chceme decentralizovať, preniesť kompetencie na čo najnižšiu úroveň. Možno ísť poľským modelom, kde na vojvodstvách majú kompetenciu aj vyhlasovať výzvy, aj realizovať, aj kontrolovať jednotlivé eurofondové programy. A až 44 % eurofondov pridelených Poľsku končí na vojvodstvách, čiže na krajoch. U nás to je chabých 19 %,“ upozornil.
Podľa slov predsedu KDH potrebné, aby sa medziregionálne rozdiely znížili. „Ak by mal byť priemer EÚ 100 %, tak Bratislava je na 148 % a východné kraje, Košický a Prešovský, na približne 50 %,“ doplnil.
„KDH si myslí, že slabšie regióny nie je to, čo ťahá Slovensko dole, ale je to, čo dáva Slovensku príležitosť sa posunúť ďalej. Aj cez dobré a efektívne čerpanie eurofondov. Slovensko môže rásť, ale nie vtedy, keď bude rásť vláda. Môže rásť vtedy, keď budú rásť regióny,“ doplnila Lexmann.
