Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Čína podľa združenia disponuje najväčšou prevádzkovanou uhoľnou kapacitou na svete a koncentruje približne 71 % všetkých projektov vo fáze prípravy a výstavby.
Autor TASR
Bratislava 7. apríla (TASR) - Zatiaľ čo EÚ postupne obmedzuje využívanie uhlia a znižuje emisie, Čína popri rozvoji čistých zdrojov zároveň rozširuje svoje uhoľné kapacity a zachováva širší energetický mix. Tento rozdiel sa neprejavuje len v emisnom vývoji, ale aj v podmienkach pre priemysel, najmä z hľadiska nákladov a spoľahlivosti dodávok energií. Upozornil na to Klub 500 v aktuálnom vydaní analytického prehľadu Kompas500.
„Vývoj naznačuje, že dekarbonizácia prebieha nerovnomerne a globálne emisie zostávajú ovplyvnené krajinami, ktoré si ponechávajú širšie spektrum energetických zdrojov. Dáta z Global Coal Plant Tracker ukazujú, že Čína od uhlia neustupuje. V roku 2025 uviedla do prevádzky 78,1 gigawattu (GW) nových uhoľných kapacít, pričom po zohľadnení vyradení dosiahol čistý prírastok takmer 70 GW. Ide o najvyšší nárast od roku 2007,“ priblížil Klub 500.
Čína podľa združenia disponuje najväčšou prevádzkovanou uhoľnou kapacitou na svete a koncentruje približne 71 % všetkých projektov vo fáze prípravy a výstavby. Rozhodujúca časť budúceho vývoja v oblasti uhlia sa tak odohráva práve tam.
„Ešte výraznejší je pohľad na obdobie po prijatí Parížskej klimatickej dohody. Kým EÚ postupne znižovala využívanie uhlia, Čína svoju kapacitu ďalej rozširovala. Od roku 2015 narástla z približne 880,9 GW na 1243 GW v roku 2025, teda o viac ako 40 %. Naopak, v EÚ uhoľná kapacita v rovnakom období klesla zo 149 GW na približne 90 GW, čo predstavuje pokles o približne 40 %. Rozdiel v trajektórii je tak nielen zreteľný, ale aj dlhodobý,“ podčiarklo združenie.
Klub 500 uviedol, že EÚ dnes predstavuje približne 6 % svetových emisií skleníkových plynov, zatiaľ čo Čína približne 30 %, USA 11 % a India okolo 8 %. Napriek tomu EÚ svoje emisie oxidu uhličitého systematicky znižuje - od roku 2005 do roku 2024 klesli o približne 33 %, pričom len v rokoch 2022 až 2024 o viac než 10 %. V rovnakom dvadsaťročnom období emisie v Číne vzrástli o viac než 110 % a naďalej mierne rastú aj v posledných rokoch.
EÚ podľa Klubu 500 stavia transformáciu na regulácii a postupnom obmedzovaní fosílnych palív. Z pohľadu klimatických cieľov ide o konzistentnú stratégiu. V globálnom kontexte to však znamená, že EÚ znižuje emisie rýchlejšie než ostatné veľké ekonomiky, zatiaľ čo celosvetová emisná trajektória zostáva ovplyvnená krajinami, ktoré volia odlišný prístup. Dáta zároveň ukazujú, že v EÚ uhoľná kapacita dlhodobo klesá a tento trend pokračuje aj v posledných rokoch. Len v roku 2025 dosiahol čistý úbytok približne 5,2 GW, pričom vyradenia výrazne prevýšili nové prírastky.
„Kým Európa systematicky obmedzuje uhlie, veľké ekonomiky vrátane Číny ho zatiaľ ponechávajú ako súčasť svojho energetického mixu popri rozvoji obnoviteľných zdrojov. Európa tak napreduje v znižovaní emisií, no globálny výsledok závisí aj od ostatných. Ak sa teda globálne pravidlá nevyrovnajú, Európa môže vyhrať boj o emisie, no prehrať boj o konkurencieschopnosť,“ dodal Klub 500.
„Vývoj naznačuje, že dekarbonizácia prebieha nerovnomerne a globálne emisie zostávajú ovplyvnené krajinami, ktoré si ponechávajú širšie spektrum energetických zdrojov. Dáta z Global Coal Plant Tracker ukazujú, že Čína od uhlia neustupuje. V roku 2025 uviedla do prevádzky 78,1 gigawattu (GW) nových uhoľných kapacít, pričom po zohľadnení vyradení dosiahol čistý prírastok takmer 70 GW. Ide o najvyšší nárast od roku 2007,“ priblížil Klub 500.
Čína podľa združenia disponuje najväčšou prevádzkovanou uhoľnou kapacitou na svete a koncentruje približne 71 % všetkých projektov vo fáze prípravy a výstavby. Rozhodujúca časť budúceho vývoja v oblasti uhlia sa tak odohráva práve tam.
„Ešte výraznejší je pohľad na obdobie po prijatí Parížskej klimatickej dohody. Kým EÚ postupne znižovala využívanie uhlia, Čína svoju kapacitu ďalej rozširovala. Od roku 2015 narástla z približne 880,9 GW na 1243 GW v roku 2025, teda o viac ako 40 %. Naopak, v EÚ uhoľná kapacita v rovnakom období klesla zo 149 GW na približne 90 GW, čo predstavuje pokles o približne 40 %. Rozdiel v trajektórii je tak nielen zreteľný, ale aj dlhodobý,“ podčiarklo združenie.
Klub 500 uviedol, že EÚ dnes predstavuje približne 6 % svetových emisií skleníkových plynov, zatiaľ čo Čína približne 30 %, USA 11 % a India okolo 8 %. Napriek tomu EÚ svoje emisie oxidu uhličitého systematicky znižuje - od roku 2005 do roku 2024 klesli o približne 33 %, pričom len v rokoch 2022 až 2024 o viac než 10 %. V rovnakom dvadsaťročnom období emisie v Číne vzrástli o viac než 110 % a naďalej mierne rastú aj v posledných rokoch.
EÚ podľa Klubu 500 stavia transformáciu na regulácii a postupnom obmedzovaní fosílnych palív. Z pohľadu klimatických cieľov ide o konzistentnú stratégiu. V globálnom kontexte to však znamená, že EÚ znižuje emisie rýchlejšie než ostatné veľké ekonomiky, zatiaľ čo celosvetová emisná trajektória zostáva ovplyvnená krajinami, ktoré volia odlišný prístup. Dáta zároveň ukazujú, že v EÚ uhoľná kapacita dlhodobo klesá a tento trend pokračuje aj v posledných rokoch. Len v roku 2025 dosiahol čistý úbytok približne 5,2 GW, pričom vyradenia výrazne prevýšili nové prírastky.
„Kým Európa systematicky obmedzuje uhlie, veľké ekonomiky vrátane Číny ho zatiaľ ponechávajú ako súčasť svojho energetického mixu popri rozvoji obnoviteľných zdrojov. Európa tak napreduje v znižovaní emisií, no globálny výsledok závisí aj od ostatných. Ak sa teda globálne pravidlá nevyrovnajú, Európa môže vyhrať boj o emisie, no prehrať boj o konkurencieschopnosť,“ dodal Klub 500.
