Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Počet nových projektov síce vlani klesol vo všetkých krajinách V4, na Slovensku však poklesol zo 45 na 20, teda o viac ako o polovicu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 27. októbra (TASR) - Najnovšie dáta o príleve čistých zahraničných investícií (PZI) ukazujú, že pozícia Slovenska v súboji o zahraničný kapitál v poslednom období slabne. Upozornil na to Klub 500 v aktuálnom vydaní analytického prehľadu Kompas500.
„Viditeľné je to aj po zohľadnení rozdielnej veľkosti jednotlivých ekonomík. Podľa údajov Svetovej banky predstavoval v rokoch 2023 až 2025 priemerný čistý prílev PZI na Slovensku približne 1,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, zatiaľ čo v Poľsku dosahoval približne 2,9 % a v Česku 3,3 % HDP,“ priblížil Klub 500.
Podobný obraz ponúkajú podľa Klubu 500 aj údaje o zahraničných „greenfield investíciách“, teda projektoch, pri ktorých investor buduje novú prevádzku alebo vytvára nové výrobné či vývojové kapacity. Slovensko v roku 2025 prilákalo 20 takýchto projektov v hodnote približne 752 miliónov USD. V Česku ich bolo 49 za približne 1,8 miliardy USD, v Maďarsku 89 za 4,4 miliardy USD a v Poľsku až 368 za 16,3 miliardy USD. Počet nových projektov síce vlani klesol vo všetkých krajinách V4, na Slovensku však poklesol zo 45 na 20, teda o viac ako o polovicu.
„Tieto údaje samy osebe nedokazujú, že za slabším prílevom investícií stojí vyššia daň z príjmov právnických osôb. O umiestnení dôležitej investície rozhoduje kombinácia viacerých faktorov od dostupnosti a ceny pracovnej sily cez ceny energií a infraštruktúru až po investičnú pomoc, veľkosť trhu a stabilitu podnikateľského prostredia. Napriek tomu však ukazujú, že Slovensko zvyšuje daňové zaťaženie v období, keď jeho schopnosť priťahovať zahraničný kapitál a nové investičné projekty v porovnaní s regionálnymi konkurentmi slabne,“ podčiarkol Klub 500.
Zistenia Medzinárodného menového fondu prinášajú podľa združenia odkaz, ktorý ukazuje, že daňová súťaž sa už netýka len presúvania ziskov, ale čoraz viac ide o to, kde sa v skutočnosti nachádzajú investície, výroba a pracovné miesta. „Slovensko si preto nemôže dovoliť ozdravovať verejné financie na úkor vlastnej atraktivity pre investorov. Namiesto ďalšieho zvyšovania daňového zaťaženia krajina potrebuje stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie, konkurencieschopný daňový systém a efektívnejšie verejné výdavky,“ zdôraznilo podnikateľské združenie.
Klub 500 dodal, že vyššia sadzba dane stanovená v jednom roku môže síce zlepšiť rozpočet v najbližšom roku, avšak o sile budúcich rozpočtov rozhodne aj to, koľko životaschopných investícií na Slovensku vznikne. A jedným z kľúčov k tomuto stavu je konkurencieschopné podnikateľské prostredie.
(1 EUR = 1,1188 USD)
„Viditeľné je to aj po zohľadnení rozdielnej veľkosti jednotlivých ekonomík. Podľa údajov Svetovej banky predstavoval v rokoch 2023 až 2025 priemerný čistý prílev PZI na Slovensku približne 1,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, zatiaľ čo v Poľsku dosahoval približne 2,9 % a v Česku 3,3 % HDP,“ priblížil Klub 500.
Podobný obraz ponúkajú podľa Klubu 500 aj údaje o zahraničných „greenfield investíciách“, teda projektoch, pri ktorých investor buduje novú prevádzku alebo vytvára nové výrobné či vývojové kapacity. Slovensko v roku 2025 prilákalo 20 takýchto projektov v hodnote približne 752 miliónov USD. V Česku ich bolo 49 za približne 1,8 miliardy USD, v Maďarsku 89 za 4,4 miliardy USD a v Poľsku až 368 za 16,3 miliardy USD. Počet nových projektov síce vlani klesol vo všetkých krajinách V4, na Slovensku však poklesol zo 45 na 20, teda o viac ako o polovicu.
„Tieto údaje samy osebe nedokazujú, že za slabším prílevom investícií stojí vyššia daň z príjmov právnických osôb. O umiestnení dôležitej investície rozhoduje kombinácia viacerých faktorov od dostupnosti a ceny pracovnej sily cez ceny energií a infraštruktúru až po investičnú pomoc, veľkosť trhu a stabilitu podnikateľského prostredia. Napriek tomu však ukazujú, že Slovensko zvyšuje daňové zaťaženie v období, keď jeho schopnosť priťahovať zahraničný kapitál a nové investičné projekty v porovnaní s regionálnymi konkurentmi slabne,“ podčiarkol Klub 500.
Zistenia Medzinárodného menového fondu prinášajú podľa združenia odkaz, ktorý ukazuje, že daňová súťaž sa už netýka len presúvania ziskov, ale čoraz viac ide o to, kde sa v skutočnosti nachádzajú investície, výroba a pracovné miesta. „Slovensko si preto nemôže dovoliť ozdravovať verejné financie na úkor vlastnej atraktivity pre investorov. Namiesto ďalšieho zvyšovania daňového zaťaženia krajina potrebuje stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie, konkurencieschopný daňový systém a efektívnejšie verejné výdavky,“ zdôraznilo podnikateľské združenie.
Klub 500 dodal, že vyššia sadzba dane stanovená v jednom roku môže síce zlepšiť rozpočet v najbližšom roku, avšak o sile budúcich rozpočtov rozhodne aj to, koľko životaschopných investícií na Slovensku vznikne. A jedným z kľúčov k tomuto stavu je konkurencieschopné podnikateľské prostredie.
(1 EUR = 1,1188 USD)
