Bratislava 10. mája (TASR) - Ak má byť konsolidácia verejných financií na Slovensku dlhodobo udržateľná, bez zásahu do štruktúry územnej samosprávy sa nezaobíde. Verejná správa totiž dlhodobo naráža na štrukturálny problém, ktorý výrazne limituje jej efektívnosť. Je ním extrémna rozdrobenosť územnej samosprávy. Upozorňuje na to Klub 500 v aktuálnom vydaní analytického prehľadu Kompas500.

„Súčasný model generuje zbytočné náklady, oslabuje efektívnosť verejných výdavkov a fragmentuje rozhodovanie. Diskusia o reforme samosprávy preto nie je len otázkou celkového fungovania verejnej správy, ale jedným z kľúčových predpokladov ozdravenia verejných financií ako celku,“ konštatuje analytička Diana Motúzová.

Združenie poukazuje na systémovú anomáliu v európskom aj širšom OECD kontexte. Až približne 95 percent všetkých obcí na Slovensku má menej ako 5000 obyvateľov, pričom 84 percent obcí nedosahuje ani hranicu 2000 obyvateľov. Pre porovnanie, v rámci EÚ je v priemere 47 percent obcí do 5000 obyvateľov a len 29 percent obcí do 2000 obyvateľov. V praxi to znamená, že výkon verejnej správy je rozdelený medzi veľmi veľký počet malých administratívnych jednotiek, ktoré nedokážu efektívne využívať ekonomiku rozsahu.

V európskom porovnaní je Slovensko na úplnom okraji, priemerná veľkosť obce je niekoľkonásobne menšia ako priemer krajín EÚ a OECD. Kým v krajinách ako Írsko, Dánsko, Litva, Lotyšsko, Švédsko či Grécko dosahuje priemerná obec desaťtisíce obyvateľov, na Slovensku je to niečo cez 1860 obyvateľov. Premieta sa to do nákladov na správu, kvality služieb i schopnosti realizovať investície.

Dôsledkom fragmentácie je aj neúmerne vysoký počet volených predstaviteľov. Slovensko má pritom približne trojnásobne vyšší počet starostov na 100.000 obyvateľov, ako je priemer EÚ. Každá obec má pritom vlastnú administratívu, čo znamená nielen vyššie mzdové výdavky, ale aj rozdrobené riadenie a slabšiu koordináciu verejných politík.

Do celkového obrazu rozdrobenosti samosprávy zapadá podľa združenia aj jej významná váha na trhu práce a vo verejných výdavkoch. Územná samospráva, ktorá okrem vlastných administratívnych kapacít zabezpečuje aj prenesený výkon štátu, najmä v oblasti školstva a čiastočne zdravotníctva, zamestnávala v roku 2024 viac ako 205.000 ľudí a na osobných výdavkoch spotrebovala vyše 5,1 miliardy eur. Je to tak jedna z najväčších položiek verejnej správy, kde má organizačné nastavenie priamy dosah na efektívnosť vynakladaných zdrojov.

Kľúčová je pritom štruktúra výdavkov. Samotné mestá, obce a kraje mimo školstva, zdravotníctva či dopravných podnikov zamestnávali v roku 2024 približne 76.000 ľudí. Ich osobné výdavky presiahli 1,8 miliardy eur, z toho výdavky na mzdy predstavovali 1,3 miliardy eur. „Práve tu sa najvýraznejšie prejavuje dôsledok rozdrobenosti, keďže takto rozdrobené obce udržiavajú vlastný administratívny aparát, čo zvyšuje náklady a obmedzuje úspory z rozsahu. V kontexte konsolidácie ide o významný, no zatiaľ nedostatočne využitý priestor na zefektívnenie,“ podotýka Motúzová.

Skúsenosti zo zahraničia podľa združenia ukazujú, že riešenie nemusí nevyhnutne znamenať administratívne rušenie obcí, ktoré je politicky citlivé. Efektívne kroky zaviedlo v minulosti napríklad Rakúsko. Štát nepristúpil k rušeniu obcí, ale pre stanovený počet obcí sa zriadi spoločný úrad. Vo zvyšných obciach zrušili obecné úrady, funkciu starostu aj zastupiteľstva a všetko centralizovali do jednej obce. Ukazuje to, že kľúčom nie je počet obcí ako taký, ale spôsob organizácie ich výkonu.