Bratislava 18. novembra (TASR) - Kým slovenské firmy čelia vyššiemu daňovému zaťaženiu, štát vynakladá čoraz viac prostriedkov na splácanie dlhu. Náklady na obsluhu štátneho dlhu majú vzrásť z 1,19 miliardy eur v roku 2024 na 2,44 miliardy eur v roku 2027. Je to takmer päťkrát viac prostriedkov ako na investície do výskumu, vývoja a inovácií. Rastúce úroky tak čoraz výraznejšie zmenšujú priestor na investície, ktoré by mohli podporiť budúci rast ekonomiky. V aktuálnom vydaní analytického prehľadu Kompas500 na to upozornil Klub 500.
„Len za prvých 10 mesiacov tohto roka štát vynaložil na obsluhu štátneho dlhu 1,78 miliardy eur. V roku 2025 to bolo za rovnaké obdobie 1,45 miliardy eur, čo je medziročný nárast o 22,6 %. A zatiaľ čo v roku 2024 nás stálo riadenie štátneho dlhu 1,19 miliardy eur, v tomto roku sa očakáva konečná suma 2,03 miliardy eur a rozpočet na budúci rok počíta so sumou 2,44 miliardy eur,“ vyčíslilo podnikateľské združenie s tým, že v roku 2029 majú tieto výdavky prekročiť hranicu 3 miliárd eur.
Zadlženie samo osebe podľa Klubu 500 nemusí byť škodlivé, ak je v únosnej miere a financuje investície, ktoré zvyšujú budúci rast ekonomiky. Riziko však vzniká vtedy, keď čoraz väčšiu časť verejných zdrojov pohlcujú úroky a drahšie refinancovanie, čím zostáva menej peňazí na investície do infraštruktúry, inovácií či modernizácie ekonomiky.
„Jedným z výrazných príkladov sú investície do výskumu, vývoja a inovácií. Akčný plán Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií na roky 2026 - 2028 počíta v budúcom roku s investíciami do tejto oblasti v približnej sume 497 miliónov eur. Obsluha štátneho dlhu plánovaná na rovnaký rok je takmer päťnásobne vyššia,“ vyčíslilo združenie.
Podobný nepomer vidno podľa neho aj pri ďalších veľkých investičných prioritách štátu. V budúcom roku má štát napríklad vynaložiť 100 miliónov eur na Národný jadrový program a približne 694 miliónov eur má smerovať do kapitálových investícií v zdravotníctve, najmä do výstavby a modernizácie nemocníc. Obsluha štátneho dlhu má teda dosiahnuť viac než trojnásobok týchto dvoch položiek spolu.
Rozsah nákladov na obsluhu dlhu podľa Klubu 500 vynikne aj pri porovnaní s daňami, ktoré štát vyberá od firiem. Pri očakávanom celoročnom výnose okolo pol miliardy eur by transakčná daň v roku 2027 nepokryla ani tri mesiace týchto výdavkov. Výnos dane z príjmov právnických osôb sa v budúcom roku očakáva na úrovni približne 5,2 miliardy eur, na úroky tak pôjde takmer polovica z tejto sumy.
„Ak bude štát čoraz viac zdaňovať dnešnú ekonomickú aktivitu len preto, aby zaplatil náklady minulého aj pretrvávajúceho zadlžovania, výsledkom bude menej kapitálu na investície, slabší rast a napokon aj menšia schopnosť samotnej produktívnej časti ekonomiky financovať verejný sektor. Cena dlhu sa totiž nemeria iba miliardami zaplatenými na úrokoch, ale aj investíciami, inováciami a príležitosťami, na ktoré už peniaze nezostanú,“ upozornil Klub 500. Konsolidácia musí podľa neho znamenať predovšetkým tvrdú revíziu fungovania štátu, jeho prevádzkových výdavkov, duplicít a neefektívnych politík.