Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Mitsotakis zároveň uviedol, že minimálna mzda sa má do roku 2028 zvýšiť z terajších 920 eur na 1000 eur mesačne.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Atény 6. septembra (TASR) - Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis predstavil cez víkend štvorročný ekonomický plán, ktorý zahrnuje zníženie daní a zvýšenie príjmov pre pracujúcich aj dôchodcov. Grécko na budúci rok čakajú parlamentné voľby, pričom popularita vlády klesá. Informovala o tom agentúra Reuters.
Opatrenia by mali štát do konca tohto desaťročia stáť približne 3,5 miliardy eur, čo predstavuje 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Súčasťou vládnych opatrení je ročný bonus 400 eur pre dôchodcov a 500 eur pre štátnych zamestnancov, ďalej nulová daň z ročných príjmov do 20.000 eur pre farmárov a rodiny s tromi deťmi, ako aj zníženie preddavkov na daň pre podniky a samostatne zárobkovo činné osoby na 50 %.
Mitsotakis zároveň uviedol, že minimálna mzda sa má do roku 2028 zvýšiť z terajších 920 eur na 1000 eur mesačne. Okrem toho by sa mali v súkromnom sektore znížiť odvody na dôchodkové zabezpečenie o 0,5 percentuálneho bodu a veľkoobchodné ceny elektriny by mali do roku 2029 klesnúť o 30 %.
Vláda síce v predvolebných prieskumoch stále vedie, jej podpora však od predchádzajúcich volieb v roku 2023 postupne klesá. Dôvodom je pokračujúca kríza životných nákladov, ako aj obvinenia vlády z podvodov s agrodotáciami. Výzvy na usporiadanie predčasných volieb Mitsotakis odmieta a trvá na tom, že sa uskutočnia v riadnom termíne, teda v júli 2027.
Po finančnej kríze, ktorá v Grécku vypukla koncom roka 2009 a ktorá vyvolala obavy z možného odchodu krajiny z eurozóny, sa grécka ekonomika po drastických úsporných opatreniach vrátila k rastu. Medziročný rast dosiahol v 2. kvartáli 2 % a výrazne tak prekonal tempo rastu eurozóny, ktorý predstavoval 1 %.
Navyše, tento rok očakáva Grécko primárny prebytok približne 4 %, čo je dvojnásobok oproti úrovni, s akou sa pôvodne počítalo. Vláda tak má dostatočný priestor na financovanie najnovších opatrení na zvýšenie príjmov zamestnancov aj dôchodcov.
„Cesta z bankrotu a pozície na okraji Európy do jej stredu bola dlhá,“ povedal Mitsotakis a dodal, že „nastal čas, aby Gréci začali zbierať plody svojho úsilia“. Uviedol, že jeho cieľom je v nasledujúcich štyroch rokoch znížiť nezamestnanosť z terajších zhruba 8 % pod 6 %, verejný dlh dostať po 110 % HDP a priemernú mesačnú mzdu na úroveň 1800 eur. V súčasnosti dosahuje 1500 eur. Zároveň chce dosiahnuť, aby sa rating Grécka dostal z terajšej úrovne BBB na úroveň A.
Opatrenia by mali štát do konca tohto desaťročia stáť približne 3,5 miliardy eur, čo predstavuje 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Súčasťou vládnych opatrení je ročný bonus 400 eur pre dôchodcov a 500 eur pre štátnych zamestnancov, ďalej nulová daň z ročných príjmov do 20.000 eur pre farmárov a rodiny s tromi deťmi, ako aj zníženie preddavkov na daň pre podniky a samostatne zárobkovo činné osoby na 50 %.
Mitsotakis zároveň uviedol, že minimálna mzda sa má do roku 2028 zvýšiť z terajších 920 eur na 1000 eur mesačne. Okrem toho by sa mali v súkromnom sektore znížiť odvody na dôchodkové zabezpečenie o 0,5 percentuálneho bodu a veľkoobchodné ceny elektriny by mali do roku 2029 klesnúť o 30 %.
Vláda síce v predvolebných prieskumoch stále vedie, jej podpora však od predchádzajúcich volieb v roku 2023 postupne klesá. Dôvodom je pokračujúca kríza životných nákladov, ako aj obvinenia vlády z podvodov s agrodotáciami. Výzvy na usporiadanie predčasných volieb Mitsotakis odmieta a trvá na tom, že sa uskutočnia v riadnom termíne, teda v júli 2027.
Po finančnej kríze, ktorá v Grécku vypukla koncom roka 2009 a ktorá vyvolala obavy z možného odchodu krajiny z eurozóny, sa grécka ekonomika po drastických úsporných opatreniach vrátila k rastu. Medziročný rast dosiahol v 2. kvartáli 2 % a výrazne tak prekonal tempo rastu eurozóny, ktorý predstavoval 1 %.
Navyše, tento rok očakáva Grécko primárny prebytok približne 4 %, čo je dvojnásobok oproti úrovni, s akou sa pôvodne počítalo. Vláda tak má dostatočný priestor na financovanie najnovších opatrení na zvýšenie príjmov zamestnancov aj dôchodcov.
„Cesta z bankrotu a pozície na okraji Európy do jej stredu bola dlhá,“ povedal Mitsotakis a dodal, že „nastal čas, aby Gréci začali zbierať plody svojho úsilia“. Uviedol, že jeho cieľom je v nasledujúcich štyroch rokoch znížiť nezamestnanosť z terajších zhruba 8 % pod 6 %, verejný dlh dostať po 110 % HDP a priemernú mesačnú mzdu na úroveň 1800 eur. V súčasnosti dosahuje 1500 eur. Zároveň chce dosiahnuť, aby sa rating Grécka dostal z terajšej úrovne BBB na úroveň A.
