Bratislava 3. novembra (TASR) - Daňový systém na Slovensku by mal zabezpečovať nielen efektívny výber daní, ale aj primerané a spravodlivé uplatňovanie sankcií. Dôležitá je pritom rovnováha medzi povinnosťami daňovníkov a zodpovednosťou štátu za jeho rozhodnutia a postupy. Na rozdiely vo finančných dôsledkoch porušenia povinností na oboch stranách poukázali odborníci na nedávnej konferencii Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) Daňový poriadok očami autorov nového Komentára. Informovala o tom špecialista pre PR a internú komunikáciu SKDP Martina Rybanská.

Meškať pri plnení daňových povinností sa nevypláca, platiť by to však malo na oboch stranách, nielen na strane daňovníkov, upozornila prezidentka SKDP Miriam Galandová. Poukázala na to, že kým daňovník v súčasnosti pri oneskorenom zaplatení dane platí úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB), najmenej však 15 % ročne, štát pri oneskorenom vrátení daňového preplatku platí za zákonom stanovených podmienok úrok vo výške trojnásobku základnej sadzby ECB, najmenej 10 % ročne.

„Rozdiel nie je iba vo výške úrokov, ale aj v podmienkach ich uplatňovania. Úrok z omeškania daňovníka sa počíta od prvého dňa po splatnosti dane. Pri oneskorenom vrátení preplatku vzniká nárok na úrok až po márnom uplynutí zákonnej lehoty na jeho vrátenie, pričom daňovník musí o jeho priznanie požiadať. Navyše počas doby súdneho konania mu nárok na úrok z omeškania nevzniká,“ priblížila Galandová s tým, že samotné zrušenie rozhodnutia správcu dane neznamená automatické priznanie úroku za celé obdobie, počas ktorého daňovník nemohol s finančnými prostriedkami disponovať.

Osobitnú otázku podľa nej predstavuje aj zadržiavanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH), pri ktorom sa uplatňuje mechanizmus náhrady. Príslušná úroková sadzba je podstatne nižšia než úrok, ktorý platí daňovník pri omeškaní s daňovou povinnosťou. „Ak štát od daňovníkov vyžaduje dôsledné a včasné plnenie povinností, je namieste diskutovať aj o tom, aké dôsledky nesie za vlastné pochybenia alebo nesprávne posúdenie. Vyváženosť daňového systému sa totiž neprejavuje iba v nastavení povinností, ale aj v ochrane práv daňovníkov a v možnostiach domôcť sa nápravy,“ zdôraznila Galandová.

Daňové sankcie nemajú plniť výlučne represívnu funkciu, ich úlohou je aj predchádzať porušovaniu povinností a motivovať daňovníkov k dobrovoľnej náprave, vysvetlil riaditeľ odboru legislatívy finančnej správy a správy daní Ministerstva financií (MF) SR Toško Beran. Pri určovaní výšky pokuty správca dane podľa neho zohľadňuje závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, ako aj index daňovej spoľahlivosti.

Právna úprava zároveň v určitých prípadoch zvýhodňuje daňovníkov, ktorí svoje pochybenia napravia z vlastnej iniciatívy. „Možnosť zníženia sankcie je naviazaná napríklad na dobrovoľné podanie dodatočného daňového priznania alebo včasnú úhradu dorubenej dane za zákonom stanovených podmienok. Máme tak nástroje, ktoré motivujú daňovníkov, aby chybu odstránili,“ konštatoval Beran.