Bratislava 19. júla (TASR) - Odstrániť identifikované nejasnosti, znížiť administratívnu záťaž a posilniť právnu istotu daňovníkov je cieľom viacerých pripomienok, ktoré v rámci medzirezortného pripomienkového konania k pripravovanej novele zákona o dorovnávacej dani predložila Slovenská komora daňových poradcov (SKDP). Nesmerujú len k navrhovaným zmenám v novele, ale reflektujú aj viaceré aplikačné otázky a praktické problémy, ktoré sa ukázali počas prvého obdobia uplatňovania tejto dane, informovala špecialistka pre PR a internú komunikáciu SKDP Martina Rybanská.

Pripomenula, že dorovnávacia daň predstavuje jednu z najvýznamnejších zmien v oblasti medzinárodného zdaňovania za posledné roky. Prvé skúsenosti z jej uplatňovania v praxi však ukázali viacero situácií, s ktorými sa podnikatelia a nadnárodné skupiny stretávajú, ale ktoré aktuálna legislatíva nerieši alebo ich upravuje len čiastočne. „Naše pripomienky vychádzajú z našich praktických skúseností. Ich cieľom je zvýšiť právnu istotu daňovníkov a predísť zbytočnej administratívnej záťaži,“ priblížila daňová poradkyňa a členka SKDP Petra Beláňová.

Komora napríklad navrhuje, aby zákon jednoznačne upravil, kto preberá plnenie oznamovacích povinností v prípade zániku spoločnosti bez právneho nástupcu. Hoci návrh novely rieši podávanie daňového priznania a úhradu dorovnávacej dane, otázka súvisiacich oznamovacích povinností zostáva nejasná a podľa SKDP si vyžaduje jednoznačnú právnu úpravu.

Komora zároveň upozorňuje na prípady, keď môže plnenie povinností viesť k neprimeranej administratívnej záťaži. Ide najmä o situácie, keď na úrovni skupiny bola uplatnená výnimka z výpočtu dorovnávacej dane alebo keď daňová povinnosť zaniknutému subjektu vôbec nevznikla a podáva sa len tzv. nulové daňové priznanie. Napriek tomu by osoby, na ktoré prechádza povinnosť podať daňové priznanie alebo oznámenie za zaniknutého daňovníka, mohli byť nútené registrovať sa na elektronickú komunikáciu so správcom dane.

„Odporúčame preto zvážiť, či by v prípadoch podaní realizovaných za zaniknutého daňovníka nebolo možné umožniť aj inú formu podania daňového priznania a oznámenia než elektronickú. Povinnosť absolvovať registráciu na elektronickú komunikáciu len z dôvodu splnenia jednorazovej oznamovacej alebo daňovej povinnosti môže v takýchto prípadoch predstavovať neprimeranú administratívnu záťaž,“ upozornila Beláňová.

Pripomienky SKDP sa týkajú aj prípadov, keď je spoločnosť počas jedného zdaňovacieho obdobia súčasťou viacerých nadnárodných skupín podnikov. Takáto situácia môže vzniknúť napríklad pri zmene vlastníka alebo hlavného materského subjektu skupiny. V súčasnosti nie je v zákone jednoznačne upravené, koľko oznámení alebo daňových priznaní má podať a akým spôsobom má tieto podania správne vyplniť.

Daňoví poradcovia poukazujú tiež na situácie, keď sa slovenský základný subjekt oprávnene spolieha na to, že oznamovaciu povinnosť za skupinu splní určený subjekt v inom štáte. Ak sa následne ukáže, že tento subjekt oznámenie nepodal alebo podal neúplné či nesprávne údaje, slovenský daňovník v súčasnosti nemá k dispozícii jednoznačný zákonný postup, ako vzniknutú situáciu napraviť. Nejasnosti vyvoláva aj skutočnosť, že právna úprava ani príslušné tlačivo výslovne neupravujú možnosť podať opravné alebo dodatočné oznámenie.

„Viaceré otázky, ktoré identifikujeme, nie sú otázkou daňovej optimalizácie, ale právnej istoty a správneho nastavenia procesov. Daňovníci potrebujú mať jednoznačne určené, aké povinnosti majú plniť a aký postup zvoliť v neštandardných situáciách, ktoré zákon dnes výslovne neupravuje,“ doplnila Beláňová. SKDP preto odporúča nielen spresniť viaceré ustanovenia zákona, ale pripraviť k nemu aj komplexné metodické usmernenie s praktickými príkladmi.