Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
S cieľom zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19 zaviedli viaceré štáty vrátane Slovenska viacero reštriktívnych opatrení, medzi ktoré patrí aj obmedzenie vstupu na územie štátu.
Autor TASR
Bratislava 14. apríla (TASR) - Šírenie nového koronavírusu zamedzilo cezhraničným pracovníkom cestovať za prácou. V prípade, že sa nemôžu dostaviť na svoje pracovisko mimo Slovenska, mali by v prvom rade komunikovať so svojím zamestnávateľom. Odporúča to ministerstvo práce.
S cieľom zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19 zaviedli viaceré štáty vrátane Slovenska viacero reštriktívnych opatrení, medzi ktoré patrí aj obmedzenie vstupu na územie štátu. Táto situácia má výrazný vplyv na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (živnostníkov), ktorí denne, prípadne na turnusy, prekračovali hranice členských štátov z pracovných dôvodov. "Zamestnancom, ktorí v súvislosti s opatreniami nemajú možnosť vykonávať prácu v inom členskom štáte EÚ, odporúčame v prvom rade komunikovať so svojím zamestnávateľom. Zamestnanec má povinnosť informovať svojho zamestnávateľa o dôvode svojej neprítomnosti a zároveň má právo informovať sa u svojho zamestnávateľa o všetkých nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovnoprávneho vzťahu," upozorňuje rezort práce. Ide napríklad aj o nároky prijaté v rámci mimoriadnych opatrení, ako je napríklad systém kurzarbeit v Rakúsku.
Ak zamestnanec alebo živnostník má rozhodnutie Sociálnej poisťovne (SP) o uplatniteľnej legislatíve SR, potvrdzuje to dokument A1, znamená to, že je poistený na sociálne poistenie na Slovensku. Informácie o tom, aké povinnosti majú, respektíve nemajú občania pracujúci v zahraničí, nájdu aj na stránke samotnej SP. Týka sa to napríklad využívania inštitútu vyslania. Na svojej stránke SP pravidelne informuje o opatreniach v súvislosti s novým koronavírusom, tiež ľudia na nej môžu nájsť kontakty na infolinky aj ako je možné požiadať o jednotlivé dávky bez návštevy pobočky.
Ak zamestnanec platí poistné na sociálne poistenie na Slovensku, môže v čase pandémie požiadať o pandemické ošetrovné alebo pandemické nemocenské. V prípade ukočnenia alebo prerušenia zárobkovej činnosti majú ľudia možnosť evidovať sa na úrade práce.
Ak zamestnanec alebo živnostník je poistený v inom členskom štáte, mal by sa obrátiť so žiadosťou o informácie týkajúce sa nároku na jednotlivé dávky sociálneho zabezpečenia na príslušný úrad v zahraničí. "Dôvodom je, že legislatívne podmienky sociálneho poistenia a nároku na dávky sú v každom členskom štáte upravené rozdielne," upozorňuje rezort práce.
To isté platí pre ľudí aj v prípade straty zamestnania v zahraničí. "Nezamestnaná osoba by si mala prioritne po skončení výkonu zárobkovej činnosti uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte posledného zamestnania, teda kde platí poistné," doplnilo ministerstvo. Existuje však možnosť exportu dávky v nezamestnanosti na územie Slovenska, ktorý povoľuje inštitúcia členského štátu príslušná na výplatu dávky. "V prípade, ak nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte posledného zamestnania, môže sa evidovať na príslušnom úrade práce," doplnil rezort práce.
S cieľom zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19 zaviedli viaceré štáty vrátane Slovenska viacero reštriktívnych opatrení, medzi ktoré patrí aj obmedzenie vstupu na územie štátu. Táto situácia má výrazný vplyv na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (živnostníkov), ktorí denne, prípadne na turnusy, prekračovali hranice členských štátov z pracovných dôvodov. "Zamestnancom, ktorí v súvislosti s opatreniami nemajú možnosť vykonávať prácu v inom členskom štáte EÚ, odporúčame v prvom rade komunikovať so svojím zamestnávateľom. Zamestnanec má povinnosť informovať svojho zamestnávateľa o dôvode svojej neprítomnosti a zároveň má právo informovať sa u svojho zamestnávateľa o všetkých nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovnoprávneho vzťahu," upozorňuje rezort práce. Ide napríklad aj o nároky prijaté v rámci mimoriadnych opatrení, ako je napríklad systém kurzarbeit v Rakúsku.
Ak zamestnanec alebo živnostník má rozhodnutie Sociálnej poisťovne (SP) o uplatniteľnej legislatíve SR, potvrdzuje to dokument A1, znamená to, že je poistený na sociálne poistenie na Slovensku. Informácie o tom, aké povinnosti majú, respektíve nemajú občania pracujúci v zahraničí, nájdu aj na stránke samotnej SP. Týka sa to napríklad využívania inštitútu vyslania. Na svojej stránke SP pravidelne informuje o opatreniach v súvislosti s novým koronavírusom, tiež ľudia na nej môžu nájsť kontakty na infolinky aj ako je možné požiadať o jednotlivé dávky bez návštevy pobočky.
Ak zamestnanec platí poistné na sociálne poistenie na Slovensku, môže v čase pandémie požiadať o pandemické ošetrovné alebo pandemické nemocenské. V prípade ukočnenia alebo prerušenia zárobkovej činnosti majú ľudia možnosť evidovať sa na úrade práce.
Ak zamestnanec alebo živnostník je poistený v inom členskom štáte, mal by sa obrátiť so žiadosťou o informácie týkajúce sa nároku na jednotlivé dávky sociálneho zabezpečenia na príslušný úrad v zahraničí. "Dôvodom je, že legislatívne podmienky sociálneho poistenia a nároku na dávky sú v každom členskom štáte upravené rozdielne," upozorňuje rezort práce.
To isté platí pre ľudí aj v prípade straty zamestnania v zahraničí. "Nezamestnaná osoba by si mala prioritne po skončení výkonu zárobkovej činnosti uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte posledného zamestnania, teda kde platí poistné," doplnilo ministerstvo. Existuje však možnosť exportu dávky v nezamestnanosti na územie Slovenska, ktorý povoľuje inštitúcia členského štátu príslušná na výplatu dávky. "V prípade, ak nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte posledného zamestnania, môže sa evidovať na príslušnom úrade práce," doplnil rezort práce.
