Rím 8. júna (TASR) - Konzumácia rýb sa na celom svete v prepočte na jednu osobu zvýšila v roku 2018 na rekordných 20,5 kilogramu ročne. Vyplýva to zo správy Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zverejnenej v pondelok, píše agentúra DPA.
K nárastu konzumácie rýb prispel podľa FAO najmä zvýšený podiel chovu rýb v tzv. akvakultúrach v moriach či rybníkoch. V nasledujúcom desaťročí sa očakáva, že konzumácia rýb sa bude ďalej zvyšovať, uvádza sa v správe FAO o stave svetového rybolovu a poľnohospodárstva.
Lov rýb je podľa správy FAO, naopak, už dlhodobo na porovnateľne stabilnej úrovni. K nadmernému lovu rýb však dochádza najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, kde sa vyloví viac rýb než pribudne - v pomere 60 percent ku 40 percentám.
Občianske združenie Veľká ryba začala s predvianočným výlovom rýb na rybníkoch pri obci Perín - Chym v okrese Košice okolie. Na výlove rýb sa už tradične podieľa skupina väzňov z košickej Šace. Ryby chovajú na 110-hektárovej rybničnej sústave. Tento nepomer vedie k ohrozeniu živočíšnych druhov a k strate ekologickej rovnováhy. Celkovo predstavoval neudržateľný spôsob lovu rýb na globálnej úrovni 34 percent, ako uvádzajú údaje z roku 2017. Značne sa však znížil nadmerný lov tuniakov.
"Ryby a rybie produkty nie sú len jedny z najzdravších potravín na svete, ale sú aj najmenej škodlivé pre životné prostredie," uviedol generálny riaditeľ FAO Čchü Tung-jü. Zdôraznil, že chov a lov rýb je potrebné zlepšiť aj čo sa týka udržateľnosti najmä preto, že ryby sú dôležitou potravinou na celom svete.
Medzi krajiny, kde ryby tvoria výrazný podiel v strave tamojších obyvateľov, patria podľa FAO Bangladéš, Gambia, Ghana, Indonézia, Kambodža, Sierra Leone či Srí Lanka.
Produkcia rýb na celom svete bola v roku 2018 zhruba 179 miliónov ton, z čoho 156 miliónov bolo určených na konzumáciu pre ľudí a 46 percent pochádzalo z akvakultúr. Najväčším producentom a vývozcom rýb bola Čína.
Koronavírusová pandémia mohla podľa FAO spôsobiť pokles v celosvetovom love rýb o 6,5 percenta, a to najmä v dôsledku cestovných obmedzení, skracovania pracovných úväzkov či klesajúceho dopytu. Viac než 90 percent malých rybárov v Stredozemnom a Čiernom mori bolo nútených lov rýb zastaviť, keďže neboli schopní to, čo ulovili, aj predať.