Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 27. apríl 2024Meniny má Jaroslav
< sekcia Ekonomika

Koronakríza zvýšila nezamestnanosť v 3. kvartáli 2020 na 7,2 %

Na snímke nápis na budove, v ktorej sídli Štatistický úrad SR na Miletičovej ulici v Bratislave. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Oproti predošlému kvartálu vzrástla sezónne očistená nezamestnanosť o 10.600 osôb, čo predstavuje nárast o 5,9 % na celkový počet 190.700 osôb.

Bratislava 4. decembra (TASR) – Koronakríza zvýšila mieru nezamestnanosti v predposlednom kvartáli tohto roka na 7,2 %. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Bez práce zostalo v 3. kvartáli takmer 200.000 osôb.

Ako spresnili štatistici, počet ľudí bez práce bol v 3. kvartáli medziročne vyšší o 21,9 %. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 1,3 percentuálneho bodu (p.b.). Rástla tak tretí štvrťrok po sebe a dostala sa na úroveň prelomu rokov 2017 a 2018.

Oproti predošlému kvartálu vzrástla sezónne očistená nezamestnanosť o 10.600 osôb, čo predstavuje nárast o 5,9 % na celkový počet 190.700 osôb.

"V dôsledku koronakrízy rástla najmä krátkodobá nezamestnanosť," okomentovali štatistici s tým, že počet nezamestnaných do šesť mesiacov dosiahol 96.100 osôb, čo znamená, že každý druhý človek bez práce sa stal nezamestnaným v priebehu posledného pol roka. Podiel tejto skupiny na celkovom počte nezamestnaných vzrástol na 48,9 %, pričom pred rokom tvorila menej ako tretinový podiel.

Nezamestnanosť sa podľa najnovších dát úradu najviac zvýšila v dvoch najpočetnejších vekových skupinách nezamestnaných, a to v skupine 35 až 49-ročných o 34,7 % a medzi mladými vo veku 25 - 34 rokov o 29 %. Počet nezamestnaných sa medziročne mierne znížil u 55 až 59-ročných a u 50 - 54 ročných.

"Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 21,2 % z celkovej nezamestnanosti, ich podiel sa medziročne znížil o 7,8 p. b. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (25,9 %) a v obchode (8,5 %)," špecifikovali štatistici.

Vyššie percentuálne prírastky nezamestnaných boli podľa dát úradu najmä v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. V Trenčianskom kraji bol zároveň najvyšší nárast regionálnej miery nezamestnanosti o 2,3 p. b. na úroveň 5,1 %, tento kraj však patrí k regiónom s nižšou mierou nezamestnanosti. Veľmi podobný nárast miery nezamestnanosti bol tiež v Nitrianskom a Prešovskom kraji (o 2,2 p. b.).

Z ôsmich krajov Slovenska vykazovali vyššiu mieru nezamestnanosti ako je slovenský priemer tri, najvyššie hodnoty boli v Prešovskom kraji (12,2 %) a v Košickom kraji (8,8 %). "Najnižšia miera nezamestnanosti pretrvávala v Bratislavskom kraji (3,6 %)", podotkli štatistici.

V 1. až 3. štvrťroku 2020 nezamestnanosť medziročne vzrástla o 12,6 % na 178.700 osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 0,8 p. b. na 6,6 %.

Z

amestnanosť v 3. kvartáli klesla, tempo úbytku pracujúcich však spomalilo


Zamestnanosť na Slovensku klesala tretí štvrťrok po sebe, ale tempo úbytku pracujúcich sa spomalilo na 2,2 %. Uviedol to Štatistický úrad (ŠÚ) SR v rámci nových údajov o zamestnanosti v 3. kvartáli 2020.

Počet pracujúcich podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v predposlednom kvartáli dosiahol 2.529.400 osôb. Z počtu zamestnaných v 3. kvartáli ubudlo 55.700 osôb. "Po šiestich rokoch rastu tak bola zamestnanosť tretí štvrťrok za sebou v útlme," okomentovali štatistici.

Medzikvartálne sa sezónne očistená celková zamestnanosť znížila o 1900 osôb (o 0,1 %). Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa oproti 3. štvrťroku 2019 znížila o jeden percentuálny bod (p. b.) na 72,4 %. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí zamestnanosť na území Slovenska klesla o dve percentá na 2.405.600 osôb.

"Celkovo z 18 sledovaných odvetví dosah krízy v podobe úbytku pracujúcich pocítili v 11 odvetviach, kým v 2. štvrťroku klesli stavy pracujúcich až v 15 odvetviach," zdôraznili štatistici. Negatívny dosah koronakrízy bol najvýraznejší napríklad pri ubytovacích a stravovacích službách. Počet pracujúcich v tomto odvetví medziročne klesol o 10,6 % (11.400 osôb). V doprave a skladovaní predstavoval pokles pracujúcich 7,5 % (12.900 osôb) a v odborných vedeckých a technických činnostiach 13 % (12.200 osôb).

Počet pracujúcich sa znížil aj v priemysle (o 0,9 %), v stavebníctve (o 1,9 %) či poľnohospodárstve (o 14,5 %). Naopak, zamestnanosť sa zvýšila v informáciách a komunikácii o 18,7 %. Vzrástol aj počet pracujúcich v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 13,7 %, tento segment však tvoril malý podiel na celkovej zamestnanosti, dodali štatistici.

Nepriaznivý vývoj na trhu práce sa prejavil vo všetkých regiónoch Slovenska. V každom z krajov bol zaznamenaný pokles zamestnanosti. Najväčší bol v Nitrianskom (o 3,3 %) a Prešovskom kraji (o 2,9 %). V každom z nich pracovalo v medziročnom porovnaní o viac ako 10.000 osôb menej. Naopak, najnižší pokles bol v Košickom (o 0,6 %) a v Trnavskom kraji o jedno percento.

Počet pracujúcich do jedného roka dosiahol v 3. štvrťroku 123.800 osôb. "Za prácou do zahraničia odchádzalo zo Slovenska o 5,7 % menej osôb ako v 3. štvrťroku 2019. Dynamika poklesu sa medziročne zrýchlila o 0,2 percentuálneho bodu," dodali štatistici.

Migranti pracovali najčastejšie v stavebníctve, kde sa počet osôb medziročne zvýšil o 28 %, v priemysle (pokles o 28,1 %) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (pokles o 15 %). Z európskych krajín našli uplatnenie najčastejšie v Rakúsku (35.200 osôb), a to napriek najväčšiemu medziročnému poklesu.

V priemere za 1. až 3. štvrťrok 2020 zamestnanosť medziročne klesla o dve percentá na 2.528.700 osôb.