Bratislava 28. apríla (TASR) - Napriek technologickému pokroku prichádzajú každoročne tisíce zamestnancov do kontaktu s nebezpečnými pracovnými podmienkami, ktoré ohrozujú ich fyzické aj psychické zdravie. V súvislosti so Svetovým dňom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a Medzinárodným spomienkovým dňom na obete pracovných úrazov a chorôb z povolania, ktorý sa pripomína 28. apríla, na to v utorok upozornila Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR.

„Úmrtia z tepla či technických zlyhaní nie sú náhody - sú predvídateľné a dá sa im predísť. Medzinárodný spomienkový deň je výzvou pre vlády a zamestnávateľov, aby investovali do bezpečných pracovných podmienok a aby sa klimatická odolnosť a bezpečnosť v digitálnej dobe stali integrálnou súčasťou kvalitných pracovných miest v Európe, vrátane Slovenska,“ uviedla KOZ v stanovisku, o ktorom informovala hovorkyňa konfederácie Martina Nemethová.

Pripomenula, že podľa oficiálnych údajov Inšpektorátu práce SR bolo v minulom roku na Slovensku registrovaných spolu 7437 pracovných úrazov. Z toho bolo 24 smrteľných a v 50 prípadoch išlo o úrazy s ťažkou ujmou na zdraví. Trend smrteľných úrazov v EÚ, vrátane Slovenska, síce klesá, odvetvia ako stavebníctvo či baníctvo však podľa odborov zostávajú vysoko rizikové. Za alarmujúcu označili aj situáciu v oblasti chorôb z povolania, keď v roku 2025 bolo evidovaných 263 nových hlásení.

KOZ poukázala na európsku kampaň „Bezpečná práca v digitálnej dobe“, ktorej cieľom je upozorniť, že technológie ako umelá inteligencia (AI) a robotika menia nielen spôsob práce, ale aj miesto a čas jej výkonu. „Nielen podporujú, ale aj nahrádzajú pracujúcich v rôznych prostrediach. Digitalizácia je síce prínosom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zároveň však prináša riziká, ktoré zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané,“ upozornili odbory.

Naliehavou výzvou sa podľa KOZ stávajú aj klimatické zmeny, ktoré prinášajú mnohé zdravotné riziká. Európska odborová konfederácia (EOK) uvádza, že od roku 2000 stúpol počet úmrtí súvisiacich s teplom v EÚ o 42 %. Pri teplotách nad 30 stupňov Celzia stúpa riziko úrazov o 5 až 7 % a pri teplotách nad 38 stupňov je pravdepodobnosť nehody vyššia o 15 %. Iba 15 % pracovníkov pritom potvrdilo, že ich zamestnávateľ prijal v horúčavách ochranné opatrenia.

„Krajiny musia prijať opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, aby ochránili verejné zdravie, nehovoriac o pracovnom prostredí. Pretože klimatické zmeny svet práce ovplyvnia. Už teraz vieme, že sa podpíšu aj pod zánik niekoľkých desiatok miliónov pracovných miest,“ zdôraznila KOZ.

Odbory pripomínajú súvislosť medzi environmentálnou záťažou, vážnymi klimatickými zmenami a ďalším prehlbovaním sociálnych a príjmových nerovností, chudobou a udržateľnosťou života. Na európskej úrovni žiadajú legislatívu o maximálnych pracovných teplotách ako súčasť zákona o kvalitných pracovných miestach, ktorá by zabezpečila povinné prestávky, prístup k tieňu a pitnej vode. Na Slovensku povinnosti zamestnávateľa, keď teplo a horúčava na pracovisku prekračujú znesiteľnú mieru, upravuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, či vyhláška ministerstva zdravotníctva.

KOZ zdôraznila, že kľúčom k ochrane životov je kvalitná legislatíva a aktívny sociálny dialóg. Odbory preto prostredníctvom kolektívneho vyjednávania tlačia na zamestnávateľov, aby investovali do bezpečných zariadení, pravidelných školení a ochranných opatrení nad rámec zákona.