Bratislava 6. mája (TASR) - Globálny stavebný sektor vstupuje do novej fázy, ktorú charakterizuje výrazný paradox. Dopyt po stavebných a infraštruktúrnych projektoch rastie a s ním aj optimizmus lídrov v odvetví, zároveň narastá opatrnosť a neochota podstupovať riziká. Vyplýva to z najnovšej štúdie KPMG, ktorá mapovala názory 375 vedúcich predstaviteľov stavebných, infraštruktúrnych a realitných spoločností z celého sveta.

Prieskum ukázal, že 71 % respondentov hodnotí budúci vývoj stavebníctva pozitívne, čo je o 5 % viac oproti roku 2023. Tri štvrtiny manažérov sú pri prijímaní rizík rovnako alebo výrazne opatrnejší než pred rokom, najmä v dôsledku rastúcej komplexnosti projektov, nestabilných dodávateľských reťazcov, tlaku na náklady a sprísňujúcich sa regulačných požiadaviek. Výsledkom je selektívnejší výber projektov, zdržanlivejší prístup k investíciám a silnejší dôraz na krátkodobý výkon.

„Transformácia v stavebníctve už nie je strategickým projektom do budúcnosti, ale každodennou realitou. Opatrnosť síce krátkodobo chráni marže, no bez systematických investícií do ľudí, digitálnych schopností a flexibilných modelov realizácie môže brzdiť schopnosť firiem rásť a inovovať,“ uviedol partner KPMG na Slovensku Karol Balco.

Výsledky prieskumu potvrdili, že transformácia stavebníctva sa stáva nevyhnutným predpokladom rastu, pričom viac než polovica lídrov pochybuje, či ich organizácie dokážu na meniace sa podmienky reagovať dostatočne rýchlo. Firmy určili štyri hlavné strategické priority na najbližšie obdobie - prevádzkovú efektívnosť a ziskovosť (75 %), expanziu na nové trhy a lepšie zameranie na klienta (72 %), technológie a inovácie (61 %) a riadenie rizík a budovanie odolnosti (53 %).

Kľúčom k úspešnej transformácii sú tri navzájom prepojené oblasti - ľudia, technológie a nové modely realizácie projektov. „V prostredí rastúcej neistoty nie je rozhodujúcim faktorom úspechu veľkosť projektov, ale schopnosť firiem robiť konzistentné a premyslené rozhodnutia naprieč celou organizáciou. Tie spoločnosti, ktoré dokážu zosúladiť ľudí, technológie a spôsob realizácie projektov, budú lepšie pripravené využiť príležitosti aj v čase zvýšených rizík,“ priblížil Balco.

Motorom rastu v stavebníctve zostávajú najmä verejné investície, rozširujúce sa vládne infraštruktúrne programy a tlak na zelenú transformáciu ekonomík. Najväčší rastový potenciál majú projekty vo vodnom hospodárstve a v inžinierskych sieťach, výstavba zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a rozsiahle infraštruktúrne projekty. Rastúci význam majú aj dátové centrá, ktoré vytvárajú dodatočný dopyt po energetickej, vodnej a digitálnej infraštruktúre.

Rastové ambície stavebníctva čoraz viac narážajú na nákladové a regulačné obmedzenia. Viac než tretina respondentov radí rast cien materiálov a obmedzené možnosti financovania medzi najväčšie výzvy, tri štvrtiny manažérov upozorňujú na zvýšené riziká v dodávateľských reťazcoch a rastúce administratívne zaťaženie. Sprísňujúce sa regulačné požiadavky sa netýkajú len technických noriem, ale vo výraznej miere aj oblasti udržateľnosti.

Tlak zo strany klientov na environmentálne a spoločensky zodpovedné riešenia silnie. Až 90 % respondentov uvádza, že zákazníci aktívne žiadajú udržateľné prístupy k výstavbe, no len 42 % projektov ich má systematicky zabudované do realizácie.