FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Celková výška rizík pre rozpočtované saldo verejnej správy klesla. Oproti marcovej prognóze prišlo k zlepšeniu odhadu o 1,5 % HDP.
Autor TASR
Bratislava 30. apríla (TASR) - Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, deficit verejných financií by mohol v tomto roku dosiahnuť 7,82 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z najnovšieho aprílového rozpočtového semaforu, ktorý zverejnila Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ).
KRRZ pripravila odhad hospodárenia verejnej správy po zahrnutí vplyvu pandémie nového koronavírusu na verejné financie. Ide o pohľad na základe informácií známych ku koncu apríla, odhad bude spresňovať na základe aktualizácie prognóz ekonomického vývoja, ako aj ďalších prijatých vládnych opatrení. "Odhad vplyvu pandémie, ako aj predpoklad o rozpočtovom vplyve opatrení vlády vychádza zo scenára ekonomického vývoja zahrnutého v kvantifikácii RRZ, ktorý predpokladá pokles HDP o 10 % a účinnosť opatrení počas obdobia troch mesiacov," konštatuje KRRZ.
Celková výška rizík pre rozpočtované saldo verejnej správy klesla. Oproti marcovej prognóze prišlo k zlepšeniu odhadu o 1,5 % HDP. "Zníženie rizík pre rozpočet je spôsobené nižšou očakávanou celkovou úrovňou vládnych opatrení na podporu ekonomiky a zohľadnením EÚ fondov, ktoré by mali kryť podstatnú časť nákladov, naopak deficit zvyšuje negatívny vývoj ekonomického prostredia," zdôvodnila KRRZ.
Pri naplnení súčasných predpokladov o ekonomickom vývoji a za predpokladu, že vláda neprijme dodatočné opatrenia, môže deficit v roku 2020 dosiahnuť 6,76 miliardy eur, teda 7,8 % HDP.
Očakávaný výpadok daňových a odvodových príjmov oproti rozpočtu je na úrovni 3,65 miliardy eur. "Zníženie výnosu vyplýva zo zhoršeného vývoja ekonomiky a týka sa všetkých typov daní a odvodov," priblížila KRRZ.
Opatrenia vlády na podporu ekonomiky zohľadnené v aktuálnom odhade dosahujú výšku spolu takmer 1,5 miliardy eur, teda 1,7 % HDP, pričom deficit rozpočtu zvyšujú o sumu 564 miliónov eur, keďže dodatočné výdavky vo objeme 922 miliónov eur budú financované z eurofondov.
Mimo výpadku daňových príjmov a vládnych opatrení na podporu ekonomiky sú najväčším rizikom pre rozpočet sociálne transfery a dávky vo výške 734 miliónov eur, ktoré vyplývajú najmä zo zavedenia 13. dôchodku s odhadovaným vplyvom na úrovni 432 miliónov eur.
KRRZ pripravila odhad hospodárenia verejnej správy po zahrnutí vplyvu pandémie nového koronavírusu na verejné financie. Ide o pohľad na základe informácií známych ku koncu apríla, odhad bude spresňovať na základe aktualizácie prognóz ekonomického vývoja, ako aj ďalších prijatých vládnych opatrení. "Odhad vplyvu pandémie, ako aj predpoklad o rozpočtovom vplyve opatrení vlády vychádza zo scenára ekonomického vývoja zahrnutého v kvantifikácii RRZ, ktorý predpokladá pokles HDP o 10 % a účinnosť opatrení počas obdobia troch mesiacov," konštatuje KRRZ.
Celková výška rizík pre rozpočtované saldo verejnej správy klesla. Oproti marcovej prognóze prišlo k zlepšeniu odhadu o 1,5 % HDP. "Zníženie rizík pre rozpočet je spôsobené nižšou očakávanou celkovou úrovňou vládnych opatrení na podporu ekonomiky a zohľadnením EÚ fondov, ktoré by mali kryť podstatnú časť nákladov, naopak deficit zvyšuje negatívny vývoj ekonomického prostredia," zdôvodnila KRRZ.
Pri naplnení súčasných predpokladov o ekonomickom vývoji a za predpokladu, že vláda neprijme dodatočné opatrenia, môže deficit v roku 2020 dosiahnuť 6,76 miliardy eur, teda 7,8 % HDP.
Očakávaný výpadok daňových a odvodových príjmov oproti rozpočtu je na úrovni 3,65 miliardy eur. "Zníženie výnosu vyplýva zo zhoršeného vývoja ekonomiky a týka sa všetkých typov daní a odvodov," priblížila KRRZ.
Opatrenia vlády na podporu ekonomiky zohľadnené v aktuálnom odhade dosahujú výšku spolu takmer 1,5 miliardy eur, teda 1,7 % HDP, pričom deficit rozpočtu zvyšujú o sumu 564 miliónov eur, keďže dodatočné výdavky vo objeme 922 miliónov eur budú financované z eurofondov.
Mimo výpadku daňových príjmov a vládnych opatrení na podporu ekonomiky sú najväčším rizikom pre rozpočet sociálne transfery a dávky vo výške 734 miliónov eur, ktoré vyplývajú najmä zo zavedenia 13. dôchodku s odhadovaným vplyvom na úrovni 432 miliónov eur.
