Frankfurt nad Mohanom 11. septembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok podľa očakávania svoje úrokové sadzby nezmenila. Kľúčový úrok z vkladov tak zostáva na úrovni 2 %. Banka však neposkytla žiadne indície o svojom ďalšom kroku. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a Reuters.

Prezidentka ECB Christine Lagardová po skončení zasadania Rady guvernérov na tlačovej konferencii uviedla, že ďalšie rozhodnutia o úrokoch sa budú prijímať na základe „čerstvých“ údajov z eurozóny. A zdôraznila, že ECB sa vopred k ničomu nezaviaže.

„Stále sme v dobrom stave,“ povedala prezidentka ECB a dodala, že inflácia je „tam, kde ju chceme mať“, domáca ekonomika je stabilná a neistota vo veci globálneho obchodu sa po viacerých colných dohodách s USA zmiernila. „Ale nie sme na vopred určenej ceste,“ skonštatovala s zopakovala mantru banky, že jej rozhodnutia budú naďalej závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov. Uviedla tiež, že štvrtkové rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Trhy odhadujú na 50 % pravdepodobnosť, že k poslednému zníženiu úrokov dôjde na jar budúceho roka.

Lagardová na konferencii poukázala tiež na fakt, že vyššie clá v USA spolu so silnejším eurom a zvýšenou globálnou konkurenciou by mali „brzdiť rast ekonomiky eurozóny po zvyšok roka“.

Európska únia (EÚ) uzavrela s USA dohodu o základnej colnej sadzbe vo výške 15 %. To je síce viac ako predchádzajúce plošné clo na úrovni 10 %, ale americký prezident Donald Trump pohrozil ešte vyššími sadzbami. Dohoda tak dáva určitú istotu, že obchod bude pokračovať, aj keď s vyššími nákladmi.

Skutočný vplyv ciel na ekonomiku eurozóny však zostáva zatiaľ neistý a bude sa čoraz viac prejavovať v nasledujúcich mesiacoch. Rizikom je aj prípadná eskalácia colného sporu, keďže farmaceutické spoločnosti sú stále v hľadáčiku amerických úradov. Ďalším zdrojom neistoty sú politické nepokoje vo Francúzsku, pričom druhá najväčšia ekonomika eurozóny zažila začiatkom týždňa výmenu premiéra v dôsledku nepopulárnych opatrení na uťahovanie opaskov.

Ak sa trhy stanú viac napätými, ECB môže opäť stáť pred rozhodnutím, či by mohla nakupovať dlhopisy eurozóny. ECB má nástroje na intervenciu, ale iba v prípade „neoprávneného a neriadeného“ zvýšenia nákladov na úvery a pôžičky členov eurozóny, čo podľa ekonómov teraz zjavne nie je prípad Francúzska.

Lagardová na otázku o možnosti intervencie ECB v prípade Francúzska poznamenala, že trhy so štátnymi dlhopismi eurozóny sú usporiadané a fungujú s hladkou likviditou.

Pokiaľ ide o prekážky, ktoré v súčasnosti brzdia hospodársky rast eurozóny, v roku 2026 by mali „odznieť“, uviedla šéfka ECB a pripomenula, že vlády euroregiónu pripravujú „významné“ výdavky na infraštruktúru a obranu. Poznamenala, že ekonomika eurozóny v prvej polovici roka 2025 vzrástla o 0,7 % „vďaka odolnosti domáceho dopytu“.

Šéfka ECB v súvislosti s prieskumami poukázala na pokračujúci rast v sektore výroby aj služieb, čo „signalizuje určitý pozitívny základný impulz v ekonomike“. Pokiaľ ide o trh práce, Lagardová poznamenala, že zostáva „zdrojom sily“, pričom miera nezamestnanosti v júli dosiahla 6,2 %.

Výhľad inflácie zostáva neistejší ako zvyčajne pre „nestále prostredie v globálnej obchodnej politike“, skonštatovala Lagardová.