Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Vyzvala na transformáciu, ktorá by odstránila bariéry brániace európskym spoločnostiam v investovaní, inováciách a raste na kontinentálnej úrovni.
Autor TASR
Brusel 19. augusta (TASR) - Predsedníčka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v stredu vyhlásila, že Európska únia stráca výhody, ktoré po desaťročia podporovali jej rast. Vyzvala zároveň na transformáciu, ktorá by odstránila bariéry brániace európskym spoločnostiam v investovaní, inováciách a raste na kontinentálnej úrovni. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
Lagardová vo svojom prejave na konferencii Svetového ekonomického fóra v Ženeve, o ktorom ECN informovala na svojej webovej stránke, zdôraznila, že povojnový model rastu Európy bol založený na troch pilieroch, ktoré teraz oslabujú: expanzia svetového obchodu, konkurencieschopný priemysel podporovaný lacnou energiou a stabilný a na pravidlách založený medzinárodný poriadok.
„Tieto zmeny dokopy naznačujú, že povojnový model rastu Európy sa rozpadá. A je nepravdepodobné, že sa vráti do podoby, ktorú sme kedysi poznali,“ opísala situáciu. Šéfka ECB poukázala na pokrok Číny v rámci dodávateľských hodnotových reťazcov a na skutočnosť, že Čína teraz priamo konkuruje eurozóne v približne 40 % sektoroch, kde má Európa komparatívnu výhodu. Začiatkom tohto storočia sa čínska konkurencia týkala 25 % sektorov.
Podľa jej vyjadrení aj lacná energia zmizla zoznamu výhod pre európsky priemysel. Svedčí o tom fakt, že energeticky náročné odvetvia v EÚ platia za elektrinu v priemere viac ako dvojnásobok v porovnaní so Spojenými štátmi a približne o 50 % viac ako v Číne.
Upozornila, že súbežne s touto realitou svetový obchod čelí reštriktívnejšiemu kontextu, keďže na celom svete bolo len v minulom roku zavedených viac ako 2500 opatrení obmedzujúcich obchod a geopolitické napätie zviditeľňuje závislosti a úzke miesta v dodávateľských reťazcoch.
Lagardová vo svojom vystúpení zdôraznila, že odpoveď EÚ na túto situáciu spočíva v jednej z jej najväčších silných stránok, ktorou je jej vnútorný trh s účasťou 27 členských štátov a 450 miliónmi spotrebiteľov. Podľa jej slov domáci dopyt predstavuje hlavný motor rastu eurozóny a na tom by mala EÚ stavať.
„Úlohou je teraz premeniť túto domácu odolnosť na trvalejší zdroj rastu z dlhodobého hľadiska,“ odkázala Lagardová.
Dodala tiež, že EÚ aj napriek určitým obchodným prekážkam by mala stavať aj na svojej sieti obchodných dohôd, najväčšej na svete, ktorá sa ďalej rozširuje a tiež na zachovávaní vysoko kvalifikovanej pracovnej sily a domácich výrobných kapacít „svetovej triedy“ vrátane globálneho vedúceho postavenia v oblastiach, ako je litografia či presná optika.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Lagardová vo svojom prejave na konferencii Svetového ekonomického fóra v Ženeve, o ktorom ECN informovala na svojej webovej stránke, zdôraznila, že povojnový model rastu Európy bol založený na troch pilieroch, ktoré teraz oslabujú: expanzia svetového obchodu, konkurencieschopný priemysel podporovaný lacnou energiou a stabilný a na pravidlách založený medzinárodný poriadok.
„Tieto zmeny dokopy naznačujú, že povojnový model rastu Európy sa rozpadá. A je nepravdepodobné, že sa vráti do podoby, ktorú sme kedysi poznali,“ opísala situáciu. Šéfka ECB poukázala na pokrok Číny v rámci dodávateľských hodnotových reťazcov a na skutočnosť, že Čína teraz priamo konkuruje eurozóne v približne 40 % sektoroch, kde má Európa komparatívnu výhodu. Začiatkom tohto storočia sa čínska konkurencia týkala 25 % sektorov.
Podľa jej vyjadrení aj lacná energia zmizla zoznamu výhod pre európsky priemysel. Svedčí o tom fakt, že energeticky náročné odvetvia v EÚ platia za elektrinu v priemere viac ako dvojnásobok v porovnaní so Spojenými štátmi a približne o 50 % viac ako v Číne.
Upozornila, že súbežne s touto realitou svetový obchod čelí reštriktívnejšiemu kontextu, keďže na celom svete bolo len v minulom roku zavedených viac ako 2500 opatrení obmedzujúcich obchod a geopolitické napätie zviditeľňuje závislosti a úzke miesta v dodávateľských reťazcoch.
Lagardová vo svojom vystúpení zdôraznila, že odpoveď EÚ na túto situáciu spočíva v jednej z jej najväčších silných stránok, ktorou je jej vnútorný trh s účasťou 27 členských štátov a 450 miliónmi spotrebiteľov. Podľa jej slov domáci dopyt predstavuje hlavný motor rastu eurozóny a na tom by mala EÚ stavať.
„Úlohou je teraz premeniť túto domácu odolnosť na trvalejší zdroj rastu z dlhodobého hľadiska,“ odkázala Lagardová.
Dodala tiež, že EÚ aj napriek určitým obchodným prekážkam by mala stavať aj na svojej sieti obchodných dohôd, najväčšej na svete, ktorá sa ďalej rozširuje a tiež na zachovávaní vysoko kvalifikovanej pracovnej sily a domácich výrobných kapacít „svetovej triedy“ vrátane globálneho vedúceho postavenia v oblastiach, ako je litografia či presná optika.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
