Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Cieľom je zabrzdiť infláciu, ktorá dosahuje najvyššie úrovne za niekoľko desaťročí.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 15. decembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok len mierne spomalila svoje tempo zvyšovania úrokových sadzieb, podobne ako ďalšie veľké centrálne banky na celom svete. Ich cieľom je zabrzdiť infláciu, ktorá dosahuje najvyššie úrovne za niekoľko desaťročí. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a RTÉ.
ECB urobila malý krok späť, keď zdvihla kľúčové úroky o 50 bázických bodov po ich zvýšení o 75 bodov na predchádzajúcich zadaniach, rovnako ako americká centrálna banka Fed o deň skôr.
Vo vyhlásení však uviedla, že rast spotrebiteľských cien zostáva "príliš vysoký" a predpokladá, že zostane "príliš dlho" nad jej cieľom na úrovni 2 %. Upozornila preto, že príde ďalšie zvyšovanie sadzieb, aby sa zmiernil rast nákladov na potraviny a bývanie, ktoré decimuje peňaženky domácností.
Prezidentka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii skonštatovala, že aj keď sa podarilo dosiahnuť v uplynulých mesiacoch pokrok, predstavitelia banky majú pred sebou ešte "dlhú hru". Eurozóna by sa preto mala pripraviť na ďalšie "výrazné zvýšenie úrokových sadzieb stabilným tempom", aby vysoká inflácia klesla.
"Výrazný rast stabilným tempom znamená, že by sme mali očakávať zvyšovanie úrokových sadzieb tempom 50 bázických bodov po istý čas," povedala Lagardová novinárom.
Miera inflácie v 19 krajinách, ktoré používajú euro, klesla v novembri na 10 % z rekordných 10,6 % v októbri. Bol to jej prvý pokles od júna 2021. Predstavitelia ECB ale tvrdia, že je ešte skoro povedať, že inflácia už má za sebou vrchol, keďže Európe hrozí recesia.
Zvýšenie kľúčových úrokov ECB o 50 bázických bodov je stále väčšie ako v minulosti, pred pandémiou ochorenia COVID-19 a energetickou krízou.
Ekonomické vyhliadky v eurozóne v najbližšom období smerujú nadol, pričom vojna na Ukrajine predstavuje "významné" riziko, povedala ďalej Lagardová. "Riziká pre výhľad hospodárskeho rastu sú negatívne, najmä v krátkodobom horizonte," vyhlásila. Vojna proti Ukrajine zostáva významným rizikovým faktorom poklesu ekonomiky. A zároveň inflačné riziká sú stále vychýlené smerom nahor, poznamenala šéfka ECB, pričom ako dôvod uviedla možnosť vyššieho, než očakávaného rastu miezd a vládnych podporných opatrení. ECB momentálne očakáva, že akákoľvek recesia v euroregióne bude "relatívne krátkodobá a plytká".
Banka najnovšie predpovedá infláciu v menovom bloku v tomto roku na úrovni 8,4 %, v roku 2023 jej pokles na 6,3 %, v roku 2024 na 3,4 % a v roku 2025 na 2,3 %. V septembri pritom ešte predpovedala spomalenie inflácie v budúcom roku na 5,5 %.
Pokiaľ ide o hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny, ECB odhaduje, že sa zníži v súčasnom, 4. štvrťroku 2022 aj v nasledujúcom 1. štvrťroku 2023 v dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, oslabenia globálnej ekonomickej aktivity a prísnejších podmienok financovania.
Celkovo centrálna banka teraz počíta s rastom ekonomiky euroregiónu o 3,4 % za celý rok 2022, o 0,5 % v roku 2023, o 1,9 % v roku 2024 a o 1,8 % v roku 2025.
V septembri banka predpovedala rast HDP na budúci rok o 0,9 %, zatiaľ čo prognózu pre roky 2024 a 2025 nezmenila.
ECB urobila malý krok späť, keď zdvihla kľúčové úroky o 50 bázických bodov po ich zvýšení o 75 bodov na predchádzajúcich zadaniach, rovnako ako americká centrálna banka Fed o deň skôr.
Vo vyhlásení však uviedla, že rast spotrebiteľských cien zostáva "príliš vysoký" a predpokladá, že zostane "príliš dlho" nad jej cieľom na úrovni 2 %. Upozornila preto, že príde ďalšie zvyšovanie sadzieb, aby sa zmiernil rast nákladov na potraviny a bývanie, ktoré decimuje peňaženky domácností.
Prezidentka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii skonštatovala, že aj keď sa podarilo dosiahnuť v uplynulých mesiacoch pokrok, predstavitelia banky majú pred sebou ešte "dlhú hru". Eurozóna by sa preto mala pripraviť na ďalšie "výrazné zvýšenie úrokových sadzieb stabilným tempom", aby vysoká inflácia klesla.
"Výrazný rast stabilným tempom znamená, že by sme mali očakávať zvyšovanie úrokových sadzieb tempom 50 bázických bodov po istý čas," povedala Lagardová novinárom.
Miera inflácie v 19 krajinách, ktoré používajú euro, klesla v novembri na 10 % z rekordných 10,6 % v októbri. Bol to jej prvý pokles od júna 2021. Predstavitelia ECB ale tvrdia, že je ešte skoro povedať, že inflácia už má za sebou vrchol, keďže Európe hrozí recesia.
Zvýšenie kľúčových úrokov ECB o 50 bázických bodov je stále väčšie ako v minulosti, pred pandémiou ochorenia COVID-19 a energetickou krízou.
Ekonomické vyhliadky v eurozóne v najbližšom období smerujú nadol, pričom vojna na Ukrajine predstavuje "významné" riziko, povedala ďalej Lagardová. "Riziká pre výhľad hospodárskeho rastu sú negatívne, najmä v krátkodobom horizonte," vyhlásila. Vojna proti Ukrajine zostáva významným rizikovým faktorom poklesu ekonomiky. A zároveň inflačné riziká sú stále vychýlené smerom nahor, poznamenala šéfka ECB, pričom ako dôvod uviedla možnosť vyššieho, než očakávaného rastu miezd a vládnych podporných opatrení. ECB momentálne očakáva, že akákoľvek recesia v euroregióne bude "relatívne krátkodobá a plytká".
Banka najnovšie predpovedá infláciu v menovom bloku v tomto roku na úrovni 8,4 %, v roku 2023 jej pokles na 6,3 %, v roku 2024 na 3,4 % a v roku 2025 na 2,3 %. V septembri pritom ešte predpovedala spomalenie inflácie v budúcom roku na 5,5 %.
Pokiaľ ide o hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny, ECB odhaduje, že sa zníži v súčasnom, 4. štvrťroku 2022 aj v nasledujúcom 1. štvrťroku 2023 v dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, oslabenia globálnej ekonomickej aktivity a prísnejších podmienok financovania.
Celkovo centrálna banka teraz počíta s rastom ekonomiky euroregiónu o 3,4 % za celý rok 2022, o 0,5 % v roku 2023, o 1,9 % v roku 2024 a o 1,8 % v roku 2025.
V septembri banka predpovedala rast HDP na budúci rok o 0,9 %, zatiaľ čo prognózu pre roky 2024 a 2025 nezmenila.
