FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Obchodná vojna medzi USA a Európskou úniou (EÚ) by mohla znížiť rast eurozóny o pol percentuálneho bodu a zvýšiť infláciu.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 20. marca (TASR) - obchodná vojna medzi USA a Európskou úniou (EÚ) by mohla znížiť rast eurozóny o pol percentuálneho bodu a zvýšiť infláciu. Uviedla to vo štvrtok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v prejave v Európskom parlamente. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.
USA už uvalili clá na dovoz výrobkov z ocele a hliníka z celého sveta vo výške 25 %. To vyvolalo odvetné opatrenia zo strany EÚ, ktoré by mali vstúpiť do platnosti v apríli. Americký prezident Donald Trump medzitým pohrozil, že zavedie 25-percentné clá na všetok tovar z EÚ, ktorá má s USA vysoký obchodný prebytok.
Lagardová skonštatovala, že eurozóna je "obzvlášť vystavená zmenám v obchodnej politike" USA. Analýza ECB naznačila, že clá v USA vo výške 25 % na európsky dovoz by mohli v prvom roku znížiť hospodársky rast eurozóny o približne 0,3 percentuálneho bodu. Ak by Európa reagovala odvetnými opatreniami, pokles by mohol predstavovať až pol percentuálneho bodu.
Ekonomika eurozóny už v predchádzajúcich rokoch dosahovala len slabý rast, pretože zápasí s vysokými výrobnými nákladmi a slabým dopytom zo strany kľúčových obchodných partnerov. ECB v najnovších prognózach začiatkom tohto mesiaca predpovedala eurozóne v tomto roku rast len o 0,9 % a v roku 2026 o 1,2 %.
V krátkodobom horizonte by odvetné opatrenia EÚ a slabší výmenný kurz eura v dôsledku nižšieho dopytu USA po európskych produktoch mohli zdvihnúť infláciu približne o pol percentuálneho bodu, povedala šéfka ECB. V strednodobom horizonte by sa ich vplyv zmiernil v dôsledku nižšej ekonomickej aktivity, ktorá by tlmila inflačné tlaky, skonštatovala. Zdôraznila však, že akýkoľvek odhad podlieha "značnej" neistote.
Inflácia v eurozóne, ktorá strmo vzrástla po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, sa postupne spomaľuje smerom k cieľu ECB na úrovni 2 %, pričom vo februári 2025 dosiahla 2,3 %. Hoci Lagardová poznamenala, že odhady podliehajú "veľmi vysokej neistote", vyzvala Úniu, aby reagovala vytvorením užších obchodných vzťahov s krajinami po celom svete.
"Odpoveďou na súčasný posun v obchodnej politike USA by mala byť väčšia, nie menšia, integrácia s obchodnými partnermi na celom svete aj v rámci EÚ," povedala s tým, že "obchodná integrácia vrátane dohôd o voľnom obchode bola hnacou silou ekonomickej prosperity a môže chrániť Úniu pred jednostrannými obchodnými opatreniami."
ECB na svojom marcovom zasadnutí opäť znížila úrokové sadzby, ale jej ďalší krok je neistý, keďže vyhodnocuje vplyv obchodnej politiky USA a európskych plánov na zvýšenie výdavkov na obranu.
Banka však po marcovom zasadnutí uviedla, že bude pripravená konať na ochranu cenovej stability a svoje ďalšie rozhodnutia bude prijímať na základe čerstvých správ z eurozóny.
USA už uvalili clá na dovoz výrobkov z ocele a hliníka z celého sveta vo výške 25 %. To vyvolalo odvetné opatrenia zo strany EÚ, ktoré by mali vstúpiť do platnosti v apríli. Americký prezident Donald Trump medzitým pohrozil, že zavedie 25-percentné clá na všetok tovar z EÚ, ktorá má s USA vysoký obchodný prebytok.
Lagardová skonštatovala, že eurozóna je "obzvlášť vystavená zmenám v obchodnej politike" USA. Analýza ECB naznačila, že clá v USA vo výške 25 % na európsky dovoz by mohli v prvom roku znížiť hospodársky rast eurozóny o približne 0,3 percentuálneho bodu. Ak by Európa reagovala odvetnými opatreniami, pokles by mohol predstavovať až pol percentuálneho bodu.
Ekonomika eurozóny už v predchádzajúcich rokoch dosahovala len slabý rast, pretože zápasí s vysokými výrobnými nákladmi a slabým dopytom zo strany kľúčových obchodných partnerov. ECB v najnovších prognózach začiatkom tohto mesiaca predpovedala eurozóne v tomto roku rast len o 0,9 % a v roku 2026 o 1,2 %.
V krátkodobom horizonte by odvetné opatrenia EÚ a slabší výmenný kurz eura v dôsledku nižšieho dopytu USA po európskych produktoch mohli zdvihnúť infláciu približne o pol percentuálneho bodu, povedala šéfka ECB. V strednodobom horizonte by sa ich vplyv zmiernil v dôsledku nižšej ekonomickej aktivity, ktorá by tlmila inflačné tlaky, skonštatovala. Zdôraznila však, že akýkoľvek odhad podlieha "značnej" neistote.
Inflácia v eurozóne, ktorá strmo vzrástla po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, sa postupne spomaľuje smerom k cieľu ECB na úrovni 2 %, pričom vo februári 2025 dosiahla 2,3 %. Hoci Lagardová poznamenala, že odhady podliehajú "veľmi vysokej neistote", vyzvala Úniu, aby reagovala vytvorením užších obchodných vzťahov s krajinami po celom svete.
"Odpoveďou na súčasný posun v obchodnej politike USA by mala byť väčšia, nie menšia, integrácia s obchodnými partnermi na celom svete aj v rámci EÚ," povedala s tým, že "obchodná integrácia vrátane dohôd o voľnom obchode bola hnacou silou ekonomickej prosperity a môže chrániť Úniu pred jednostrannými obchodnými opatreniami."
ECB na svojom marcovom zasadnutí opäť znížila úrokové sadzby, ale jej ďalší krok je neistý, keďže vyhodnocuje vplyv obchodnej politiky USA a európskych plánov na zvýšenie výdavkov na obranu.
Banka však po marcovom zasadnutí uviedla, že bude pripravená konať na ochranu cenovej stability a svoje ďalšie rozhodnutia bude prijímať na základe čerstvých správ z eurozóny.
