Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 8. január 2026
< sekcia Ekonomika

Lagardovú na čele ECB môžu nahradiť P. Hernández de Cos alebo K. Knot

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Martin Baumann

Bývalí predsedovia centrálnych bánk Španielska a Holandska sa javia ako najsilnejší kandidáti na pozíciu prezidenta finančnej inštitúcie z Frankfurtu.

Brusel 7. januára (TASR) - Ekonómovia, ktorí boli oslovení do prieskumu britského denníka Financial Times, sa prikláňajú k názoru, že Pablo Hernández de Cos zo Španielska alebo Klaas Knot z Holandska by koncom roka 2027 mohli nahradiť Christine Lagardovú na čele Európskej centrálnej banky (ECB). Na informácie viacerých tlačových agentúr upozornil bruselský spravodajca TASR.

Bývalí predsedovia centrálnych bánk Španielska a Holandska sa javia ako najsilnejší kandidáti na pozíciu prezidenta finančnej inštitúcie z Frankfurtu. Lagardová pozíciu šéfky ECB uvoľní v novembri 2027, keď jej vyprší osemročné funkčné obdobie.

Podľa Financial Times existuje viacero kandidátov, ktorí sa začali uchádzať o túto pozíciu uprostred rozsiahlej reorganizácie vedenia ECB. Záujem nahradiť Lagardovú prejavili napríklad aj predseda Bundesbanky Joachim Nagel alebo členka Rady guvernérov ECB Isabel Schnabelová, rovnako z Nemecka.

Spomedzi 70 ekonómov, ktorí sa zúčastnili na prieskume denníka Financial Times o budúcom možnom šéfovi ECB, by si 26 % vybralo Hernándeza de Cosa. Knota, ktorého druhé sedemročné funkčné obdobie ako guvernéra holandskej centrálnej banky sa skončilo vlani v júni, podporilo 24 % respondentov zo súkromného sektora, z think tankov a univerzít.

Schnabelová a Nagel získali podporu 14 %, respektíve 7 % ekonómov, ktorých v tejto súvislosti oslovil britský denník.

Už v máji tohto roka sa uvoľní pozícia viceprezidenta ECB, ktorú v súčasnosti zastáva Luis de Guindos zo Španielska. Podľa agentúry Bloomberg by toto miesto mohol prvýkrát obsadiť kandidát z niektorej z východoeurópskych krajín, a to aj vzhľadom na to, že postkomunistické štáty tvoria už tretinu členov eurozóny. Do úvahy prichádzajú šéfovia centrálnych bánk z Estónska, Chorvátska a Lotyšska, ale záujem prejavili aj bývalý eurokomisár a šéf centrálnej banky Fínska Olli Rehn a bývalý portugalský minister financií Mário Centeno.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)