< sekcia Ekonomika

L. BOKROS: Ukrajina sa môže pri reformách inšpirovať Slovenskom

Lajos Bokros Foto: TASR/MTI

Bývalý maďarský minister financií Lajos Bokros v súčasnosti pôsobí ako profesor ekonómie a verejných financií na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.

Bratislava 12. júna (TASR) – Slovensko so svojimi skúsenosťami môže byť pre Ukrajinu v reformnom procese dobrým príkladom. Rizikom je však nedostatočná vôľa domácich politikov. Myslí si to bývalý maďarský minister financií Lajos Bokros, ktorý v súčasnosti pôsobí ako profesor ekonómie a verejných financií na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. O situácii a reformách na Ukrajine, budúcnosti Grécka či blížiacom sa referende vo Veľkej Británii porozprával v rozhovore pre TASR.

-Ak sa pozrieme na integračné úsilie Ukrajiny – čo sa už v posledných mesiacoch urobilo a aké reformy krajinu ešte čakajú?-

Z ekonomického hľadiska je nevyhnutné, aby sa krajina ďalej otvárala, liberalizovala, eliminovala dotácie, veľmi dôležitý je tiež voľný vstup na trh a výstup z neho pre malé a stredné podniky. Podporovať by sa mala hospodárska súťaž, protimonopolná regulácia má veľký význam pre znovunastolenie rozmanitosti a konkurencieschopnosti ukrajinskej ekonomiky. Na druhej strane je tiež dôležité znížiť závislosť od Ruska, najmä v oblasti energetiky. Teší ma aj skutočnosť, že Európska únia, najmä Slovensko, Maďarsko a Poľsko, ponúkli reverzné dodávky plynu na Ukrajinu, aby mohla znížiť svoju závislosť od Ruska. No a rovnako musí Ukrajina zlepšiť kvalitu infraštruktúry či pracovnej sily. Tu môžeme hovoriť o reforme vzdelávania, mnoho krajín jej vie pomôcť svojimi skúsenosťami, pokiaľ ide o odborné alebo univerzitné vzdelávanie. Na zvýšenie ekonomickej konkurencieschopnosti navyše potrebuje nezávislé súdnictvo.

-V čom vidíte možné prekážky ukrajinskej integrácie do Európy, aké sú hlavné riziká?-

Najväčšia bariéra pochádza zvnútra krajiny. Je ňou nedostatok vôle a rozhodnosti zo strany ukrajinských politikov zrealizovať tieto reformy. Oranžová revolúcia v roku 2004 a revolúcia na Majdane v roku 2014 viedli k veľmi veľkým nádejam a v skutočnosti sa udialo veľmi málo. Aj nové demokratické vlády sa totiž donekonečna hádali a nedokázali prelomiť začarovaný kruh záujmov a vlády oligarchov. Otázka teraz znie, či Porošenkova administratíva a nová vláda dokážu skutočne spojiť záujmy ukrajinských elít a konečne presvedčiť ukrajinský ľud, že na to, aby krajina prežila, sa musia tieto nepopulárne reformy a úsporné opatrenia uskutočniť. Aby začala Ukrajina opäť rásť.

-Tvrdíte, že Európska únia by mala povýšiť Ukrajinu na kandidátsku krajinu. Niektorí odborníci sa však domnievajú, že tento status by si mala zaslúžiť práve prijatím reforiem...-

Nedá sa úplne porovnávať tieto krajiny, ale nie som si istý, či niektoré z juhovýchodných európskych štátov, ako Bosna a Hercegovina alebo Macedónsko, si to zaslúžia viac než Ukrajina. EÚ jasne deklarovala, že všetky krajiny juhovýchodnej Európy sa jedného dňa stanú jej členmi. Takže sú kandidátskymi krajinami. Únia rokuje dokonca aj s Kosovom. Ukrajina nie je horšia ako tieto krajiny. Myslím si, že ponuka atraktívnej historickej možnosti do budúcnosti pravdepodobne posilní demokratické sily na Ukrajine. Uspokojí to aj tých, ktorí majú pocit, že Ukrajina je obeťou historického boja medzi Východom a Západom. Ukrajinskí občania zároveň pochopia, že budúcnosť krajiny je v EÚ, a nie s Ruskom. To je dôležité, pretože ukrajinská spoločnosť je veľmi rozdelená. Značná časť ľudí stále cíti, že Rusko je budúcnosť, čo jednoznačne nie je. Koniec koncov, je v životnom záujme samotnej EÚ ponúknuť Ukrajine takúto perspektívu, pretože únia neprežije, ak nenájde mierovú alternatívu pre integráciu s Ukrajinou či dokonca Tureckom. Som veľkým zástancom ďalšieho rozširovania EÚ. To však neznamená, že by sa mali všetky výhody členstva ponúknuť týmto krajinám okamžite, ani netvrdím, že všetky tieto štáty by mali byť súčasťou eurozóny. Presadzujem myšlienku dvojrýchlostnej Európy ako skutočnosť, ktorú musíme prijať, ale je vo veľkom záujme EÚ expandovať ďalej na východ.

-Nestratí Ukrajina motiváciu, ak sa jej perspektíva členstva ponúkne už teraz?-

Prečo by mala? Niektoré reformy už uskutočnila a je otázkou, do akej miery tieto reformy musia byť zrealizované predtým, ako sa jej ponúkne členstvo v EÚ. Niektoré krajiny únie zvrátili mnohé z prijatých reforiem a sú stále jej členmi. Členstvo v EÚ nie je zárukou, že reformy zotrvajú. Nemôžeme preto skutočne od Ukrajiny očakávať, že najskôr uskutoční všetky reformy a potom zvážime jej prijatie. Dnes to už nejde. Možno pred 10 alebo 15 rokmi existovala ilúzia, ako rýchlo sa môže demokracia a trhová ekonomika zaviesť vo všetkých týchto krajinách. No dokonca aj v rámci EÚ máme politické ústupky, zvraty, degeneráciu demokratických inštitúcií či pokusy populistických politikov zničiť vládu zákona. A únia je stále tu, poskytuje stimuly pre krajiny ako Maďarsko a Poľsko, aby si udržali demokraciu a vrátili sa na normálnu vývojovú cestu.

-V akom smere môžu byť krajiny V4 pre Ukrajinu príkladom? Bývalý slovenský minister financií Ivan Mikloš sa stal poradcom ukrajinskej vlády, v čom môžu byť takéto skúsenosti pre krajinu prínosom?-

Slovensko je zaujímavý prípad, pretože pred rokom 1998 nerealizovalo takmer žiadne významné reformy. Po roku 1998 zrazu dve vlády Mikuláša Dzurindu zrýchlili integračný proces a hoci Slovensko bolo vynechané z prvého kola rozšírenia NATO, podarilo sa mu dostať do EÚ spolu s ďalšími krajinami V4. V tomto šesťročnom období rokov 1998 až 2004 sa Slovensku podarilo nielen uskutočniť všetky reformy, ale dokonca sa rýchlo predralo vpred a dnes je jedinou z týchto štyroch krajín, ktorá je súčasťou eurozóny. To dokazuje, že je tu príležitosť a historická možnosť implementovať všetky reformy a keď ľudia pocítia, že prinášajú pozitívne výsledky, tie reformy pretrvajú a nikto ich už nezvráti. Je to pre Ukrajinu veľmi dobrý príklad. Hoci Ukrajina je dosť odlišná, pretože je to veľká krajina a je oveľa viac rozdelená ako iné krajiny V4, preto ju radšej porovnávam s Poľskom ako so Slovenskom. Ale ak sa bavíme o prijímaní hlbokých štrukturálnych reforiem, Slovensko je dobrým príkladom.

-V čom je teda vzorom pre Ukrajinu Poľsko?-

Poľsko je rovnako veľké, historicky bolo s Ukrajinou viac späté, zažilo obrovský ekonomický pokles po tom, čo bolo v roku 1981 vyhlásené stanné právo. Poľsko bolo prvou krajinou strednej a východnej Európy, ktorá začala so štrukturálnymi reformami a teraz je popredným príkladom produktivity a konkurencieschopnosti v mnohých oblastiach. Státisíce Ukrajincov dokonca pracujú v Poľsku a vidia obrovský rozdiel medzi životným štandardom oboch krajín a historickými možnosťami. Dokonca aj dnes, keď v Poľsku s novou vládou ustupujú demokratické hodnoty a princípy. Takže ukrajinskí občania môžu sami vidieť, že to nie je nevyhnutne životný osud zostať chudobným a nechať sa utláčať susednou mocnosťou.

-Aká je úloha EÚ v reformnom procese Ukrajiny?-

Únia nemôže a nemala by predpisovať čokoľvek ktorejkoľvek krajine, je len moderátorom, ale aj tak môže zohrať veľmi dôležitú úlohu v mnohých veciach. Nehovorím o peniazoch, pretože keď sa politici stávajú závislými od zahraničnej pomoci, strácajú ochotu prijímať reformy. Ako som povedal, EÚ môže ponúknuť napríklad perspektívu členstva, aby udelila Ukrajine status kandidátskej krajiny v prípade možného rozširovania únie. To v praxi neznamená nič, pretože také Turecko má tento status už dlho a stále je od členstva veľmi ďaleko. Takže by nemali privilégiá, ale pre ukrajinský ľud je dôležité vidieť, že EÚ sa rovnako zaujíma o západnú orientáciu Ukrajiny. Nie je to len túžba alebo ilúzia ukrajinských elít, ale je to zásadný strategický záujem EÚ, aby bola Ukrajina jej členským štátom.

-Nevyhnutné štrukturálne reformy zahŕňajú množstvo tvrdých a nepopulárnych opatrení, zvyšovanie daní či škrty vo výdavkoch. Nehrozia na Ukrajine protesty vyplývajúce z nespokojnosti občanov? Ako by mali politici nutnosť reforiem komunikovať?-

Najlepší spôsob, ktorý sa osvedčil aj mne, je byť na sto percent čestný a úprimný. Hovoriť, vysvetľovať veľmi jasne, že je to v záujme národa. Je to lepšie ako povedať – robíme to preto, lebo to od nás chce Medzinárodný menový fond, EÚ, NATO a podobne. Nie. Tieto štrukturálne reformy, ktoré posilnia trhovú ekonomiku a mali by viesť k väčšiemu rastu, produktivite a konkurencieschopnosti, sú v záujme ukrajinského ľudu. Kým toto ukrajinský ľud nepochopí a nebude chcieť prijať, samozrejme, nebudú žiadne reformy. Napokon, v demokratickej spoločnosti sa rozhodujú ľudia. Ako som povedal, reformy je vždy možné zvrátiť a na Ukrajine sa tak už niekoľkokrát stalo, takže existuje historický precedens. Politici však môžu povedať – pozrite, keďže sme zvrátili reformy mnohokrát za posledných 25 rokov, zaostali sme veľmi výrazne za Poľskom. Môžu im to názorne ukázať – poľský hrubý domáci produkt je päťkrát väčší ako ukrajinský, Poliaci majú takmer západnú životnú úroveň, viac než dva milióny Poliakov pracujú v západnej Európe a môžu voľne cestovať. Nie je to lákavé? Toto zlepšenie životnej úrovne sa však nedostaví bez reforiem. Čiže úlohou pre ukrajinské politické špičky je vysvetľovať vnútorné väzby medzi reformami a výsledkami. Žiadne reformy – chudoba, reformy – rozvoj. Je to možné.

-Ako hodnotíte súčasnú ekonomickú situáciu v EÚ?-

Nerád hovorím o EÚ z ekonomického hľadiska ako o jednotnom území, pretože rozdiely medzi krajinami sú obrovské. Sú krajiny, ktorým sa darí celkom dobre, povedal by som, až mimoriadne dobre, a potom sú štáty ako Grécko, ktoré sa zdá byť v pasci. V istom zmysle je na tom dokonca horšie ako Ukrajina, pretože Gréci majú dnes veľmi populistickú vládu, ktorá nerozumie tomu, o čom som práve hovoril – že je v záujme gréckych občanov zrealizovať všetky reformy. Táto vláda prezentovala gréckemu ľudu možnosti tak, ako keby to bol boj s EÚ o slobodu, čo je smiešne. Ak už raz vláda zničí myslenie ľudí, zostáva veľmi malá nádej. Preto nie som veľmi optimistický, pokiaľ ide o situáciu v Grécku. Krajina ide z jednej krízy do druhej, a to jednoducho preto, že nechápe, že je v jej vlastnom dlhodobom strategickom záujme implementovať všetky reformy. Reformy, o ktorých majú Gréci pocit, že sú na nich uvalené zvonka. Medzinárodní aktéri nemajú inú možnosť, ako predpísať Grécku reformy, ak chcú získať svoje peniaze naspäť. Nie Nemecko alebo iné krajiny sú zodpovedné za vysokú úroveň gréckeho dlhu, ale samotné Grécko, ktoré veľmi dlho, niekoľko desaťročí viedlo absolútne nezodpovednú a márnotratnú fiškálnu politiku a v dôsledku toho dosahuje jeho verejný dlh 180 % hrubého domáceho produktu. Takže kto za to môže? Ak krajina nepochopí, že je v jej vlastnom záujme uskutočniť reformy, žiadna vonkajšia moc to nedokáže vynútiť.

-A ako je na tom zvyšok Európy?-

V súčasnosti môžeme vidieť v EÚ rozdelenie na sever a juh z pohľadu ekonomiky, rastu a konkurencieschopnosti. Samozrejme, aj severné krajiny majú problémy, Nemecko, Holandsko, Švédsko, Poľsko, viacero krajín má množstvo problémov, ale celkovo sú na tom dobre, vrátane Slovenska. Eurozóna sa vyvíja pomerne dobre, úrokové sadzby sú záporné, takže je veľmi jednoduché investovať, refinancovať verejný dlh. Jednoznačne potrebujeme viac investícií a pracovných miest, ale ak pretrvá konkurencieschopnosť a rast produktivity, eurozóna prežije. V tomto som veľký optimista.

-Aká je teda budúcnosť Grécka, malo by zostať v eurozóne?-

Nechal by som to na rozhodnutí gréckych občanov. Bolo zaujímavé sledovať situáciu v júli minulého roka, keď bolo v Grécku referendum o najnovšom návrhu EÚ, ktorý bol na stole. Premiér Alexis Tsipras sa rozhodol zvolať referendum a odporúčal občanom, aby ten návrh odmietli. Tak ho ľudia odmietli, no EÚ medzitým návrh stiahla a nakoniec musela grécka vláda podpísať niečo pre nich ešte škodlivejšie, ako bol pôvodný návrh. Gréci si v podstate sami strelili do nohy. Teraz musia aj tak zrealizovať všetky tie reformy, nemajú na výber. Grécka vláda sa stala veľmi nepopulárnou, no dôvodom nie je to, že uskutočňuje reformy, ale to, že ich robí neochotne, nie naplno a ľudia nevidia žiadny výsledok týchto reforiem. To je obrovský problém. Ak nevysvetlíte vlastným ľuďom, že je to v záujme ich samých, tak reformy nepovedú k pozitívnym výsledkom. Pritom je tam rozpor v tom, že vláda síce chce zostať v eurozóne, ale nechce prijať reformy. Gréci nerozumejú základom ekonomiky. Sám som sa to za posledný rok snažil niekoľkokrát vysvetliť gréckym vládnym predstaviteľom, ale bol som skutočne ohromený nízkou úrovňou pochopenia základných ekonomických princípov. Skôr či neskôr si však Gréci budú musieť zvoliť lepšiu vládu a pochopiť, že je v ich vlastnom záujme vydať sa cestou reforiem, inak nikdy nedôjde k oživeniu rastu v krajine.

-Blíži sa referendum vo Veľkej Británii o zotrvaní v únii. Ako, podľa vás, dopadne a čo budú obe alternatívy znamenať pre budúcnosť EÚ?-

Nerád by som o tom špekuloval, v prieskumoch verejnej mienky je to teraz takmer 50:50. Súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že zotrvanie v únii by bolo v prospech britských občanov, som veľmi za EÚ, za zotrvanie, nie brexit. Samozrejme, nakoniec budeme musieť rešpektovať demokratické rozhodnutie Britov, ak povedia únii "zbohom". Zvyšok EÚ by potom mal pravdepodobne posilniť svoju vlastnú integráciu. Hnacím motorom budú najmä Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Ak sa oni traja dohodnú, ostatní pôjdu spolu s nimi. Takže nebojím sa toho, že by dôsledkom brexitu mal byť rozpad EÚ, to vôbec nie.

-Čo si myslíte o reformných požiadavkách Británie?-

V skutočnosti nežiadajú tak veľa. Premiér David Cameron dosiahol len kozmetické zmeny. Musíme si priznať, že ide o politický trik. Cameron nemal inú možnosť, ako povoliť toto referendum, pretože hrozilo štiepenie konzervatívnej strany. Cameron si teda povedal – dobre, umožnime, aby "para išla von" a referendum vyhlásil ako dôležitý krok pre zachovanie konzervatívnej strany. Uvidíme, ako to dopadne. Ak Cameron vyhrá, tak to bude preňho samého zázrak a najbližších 20 rokov to nikto nespochybní, potom možno príde ďalšie referendum. Dúfam, že si britskí občania uvedomujú, že brexit by znamenal aj koniec Spojeného kráľovstva. Som si totiž istý, že Škóti by zorganizovali referendum na pripojenie sa k únii a opustili by Spojené kráľovstvo. Namiesto EÚ by tak mali malé Anglicko a to by bola obrovská historická chyba. Želám si preto, aby zvíťazili priaznivci zotrvania v únii.

-Ako vnímate aktuálny ekonomický vývoj v Maďarsku?-

Chcel by som pripomenúť, že som opozičný politik, ale stal som sa ním preto, lebo sa mi nepáčilo, čo som videl. Maďarsko zaostáva za ostatnými troma krajinami V4 vrátane Slovenska, pretože súčasná vláda Viktora Orbána realizuje iracionálnu, neprofesionálnu hospodársku politiku, ktorá zničila konkurencieschopnosť maďarskej ekonomiky. V dôsledku toho nemáme rast, pracovné miesta, chýbajú nám investície. Táto hospodárska politika zničila do veľkej miery dôveru súkromného sektora, domácich aj zahraničných investorov. Preto zaostávame.

Rozhovor s Lajosom Bokrosom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.