Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zdravotné poisťovne v súčasnosti platia špecializovanú zdravotnú starostlivosť ako paušálnu úhradu vo výške 75 percent minuloročných platieb.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. apríla (TASR) – Zástupcovia lekárov, nemocníc aj zdravotných poisťovní žiadajú o urgentné dofinancovanie zdravotníctva, inak v najbližších dňoch skolabuje. Ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) vyzývajú, aby pripravil správu o finančnom stave rezortu. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti narástli počas pandémie nového koronavírusu náklady v súvislosti s ochrannými pomôckami. Zároveň robia menej výkonov, čím im vznikol významný výpadok príjmov.
„Po mesiaci naše ambulancie, laboratóriá, malé röntgenové pracoviská, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti či rehabilitačné pracoviská vykazujú zhruba 20 percent minuloročných príjmov. Nedokážu sanovať ani personálne náklady na svojich pracoviskách,“ tvrdí prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Preto podľa neho potrebujú paušálne úhrady.
Zdravotné poisťovne v súčasnosti platia špecializovanú zdravotnú starostlivosť ako paušálnu úhradu vo výške 75 percent minuloročných platieb. Takisto sa zaviazali platiť všetku poskytovanú zdravotnú starostlivosť. „Karanténne OČR aj PN, presun platenia marcových odvodov aj ďalšie opatrenia sa však negatívne odzrkadľujú na príjmoch zdravotných poisťovní a obávame sa, že pokiaľ nebude situácia vo verejnom zdravotnom poistení plne kompenzovaná, nebudeme môcť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti garantovať úhrady,“ povedala výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní (AZP) SR Katarína Kafková.
Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Mariána Petka zdravotné poisťovne avizovali, že ak systém nebude urgentne dofinancovaný, prostriedky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti budú môcť nemocniciam zabezpečiť len do konca mája. „ANS opakovane upozorňuje, že systém bude nutné dofinancovať minimálne na úrovni 600 miliónov eur a ďalších 500 miliónov bude treba na oddlžovanie štátnych nemocníc,“ zdôrazňuje Petko.
Problém majú aj poskytovatelia dopravnej zdravotnej služby (DZS). „Pokiaľ nedôjde k urgentnému vyriešeniu finančnej situácie v zdravotníctve, jednotliví poskytovatelia k 1. máju nebudú môcť zabezpečovať prepravy jednotlivých pacientov, teda prepravy pre štátne i súkromné nemocnice a dialyzovaných pacientov,“ hovorí podpredseda Asociácie dopravnej zdravotnej služby Ernest Caban. Momentálne majú podľa neho poskytovatelia DZS veľký problém hradiť svoje základné záväzky a prevádzkové náklady. „Majú ich momentálne vyššie, pretože musia zabezpečiť dezinfekčné prostriedky a opatrenia pri preprave. Najhoršie sú na tom menší poskytovatelia DZS,“ hovorí.
Ministerstvo zdravotníctva SR podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej nevstupuje do rokovaní zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Vzhľadom na výnimočnú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19 však situáciu dôsledne monitorujeme a riešime. Diskusie s rezortom financií, ako aj zdravotnými poisťovňami sa realizujú. Po uzavretí rokovaní budeme o detailoch informovať,“ reagovala pre TASR Eliášová. Podotkla, že ministerstvo zdravotníctva vždy robí všetko pre to, aby bolo v sektore toľko peňazí, koľko reálne potrebuje.
„Po mesiaci naše ambulancie, laboratóriá, malé röntgenové pracoviská, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti či rehabilitačné pracoviská vykazujú zhruba 20 percent minuloročných príjmov. Nedokážu sanovať ani personálne náklady na svojich pracoviskách,“ tvrdí prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Preto podľa neho potrebujú paušálne úhrady.
Zdravotné poisťovne v súčasnosti platia špecializovanú zdravotnú starostlivosť ako paušálnu úhradu vo výške 75 percent minuloročných platieb. Takisto sa zaviazali platiť všetku poskytovanú zdravotnú starostlivosť. „Karanténne OČR aj PN, presun platenia marcových odvodov aj ďalšie opatrenia sa však negatívne odzrkadľujú na príjmoch zdravotných poisťovní a obávame sa, že pokiaľ nebude situácia vo verejnom zdravotnom poistení plne kompenzovaná, nebudeme môcť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti garantovať úhrady,“ povedala výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní (AZP) SR Katarína Kafková.
Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Mariána Petka zdravotné poisťovne avizovali, že ak systém nebude urgentne dofinancovaný, prostriedky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti budú môcť nemocniciam zabezpečiť len do konca mája. „ANS opakovane upozorňuje, že systém bude nutné dofinancovať minimálne na úrovni 600 miliónov eur a ďalších 500 miliónov bude treba na oddlžovanie štátnych nemocníc,“ zdôrazňuje Petko.
Problém majú aj poskytovatelia dopravnej zdravotnej služby (DZS). „Pokiaľ nedôjde k urgentnému vyriešeniu finančnej situácie v zdravotníctve, jednotliví poskytovatelia k 1. máju nebudú môcť zabezpečovať prepravy jednotlivých pacientov, teda prepravy pre štátne i súkromné nemocnice a dialyzovaných pacientov,“ hovorí podpredseda Asociácie dopravnej zdravotnej služby Ernest Caban. Momentálne majú podľa neho poskytovatelia DZS veľký problém hradiť svoje základné záväzky a prevádzkové náklady. „Majú ich momentálne vyššie, pretože musia zabezpečiť dezinfekčné prostriedky a opatrenia pri preprave. Najhoršie sú na tom menší poskytovatelia DZS,“ hovorí.
Ministerstvo zdravotníctva SR podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej nevstupuje do rokovaní zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Vzhľadom na výnimočnú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19 však situáciu dôsledne monitorujeme a riešime. Diskusie s rezortom financií, ako aj zdravotnými poisťovňami sa realizujú. Po uzavretí rokovaní budeme o detailoch informovať,“ reagovala pre TASR Eliášová. Podotkla, že ministerstvo zdravotníctva vždy robí všetko pre to, aby bolo v sektore toľko peňazí, koľko reálne potrebuje.
