Brusel 17. marca (TASR) - Ministri členských krajín EÚ zodpovední za energetiku v pondelok (16. 3.) v Bruseli nenašli kompromis, ako riešiť stúpajúce ceny za energie. Tejto téme sa na štvrtkovej (19. 3.) Európskej rade budú venovať šéfovia vlád a štátov EÚ, ktorým predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zaslala list, ako chce eurokomisia riešiť túto problematiku, informuje spravodajca TASR.

Ministri rokovali v pondelok aj o tom, ako zabezpečiť zníženie cien energií po náraste cien ropy a plynu, k čomu došlo po náletoch na Irán. Ku konsenzu nedospeli.

Leyenová pripomenula, že od roku 2021 EÚ dosiahla pokrok v diverzifikácii dodávok energie a zvyšovaní kapacity obnoviteľných zdrojov energie, ktorých podiel na energetickom mixe sa zvýšil z 36 % v roku 2021 na 48 % v roku 2025. Spolu s jadrovou energiou sa viac ako 70 % elektriny v EÚ teraz vyrába z nízkouhlíkových zdrojov energie.

Zdôraznila, že bezpečnosť dodávok EÚ je zaručená, ale rast cien fosílnych palív zaťažuje európsku ekonomiku. Od začiatku konfliktu v Iráne Únia minula šesť miliárd eur navyše na dovoz fosílnych palív. Dlhodobé prerušenie dodávok ropy a plynu z oblasti Perzského zálivu by negatívne ovplyvnilo európsku ekonomiku.

Uviedla, že úsilie na zmiernenie vplyvu tejto krízy zahŕňa najväčšie uvoľnenie strategických zásob ropy v histórii s cieľom zmierniť následky narušenia dodávok, medzinárodnú koordináciu na prípravu obnovenia slobody plavby v regióne, podporu zvýšenej produkcie energie v krajinách, ktoré sú schopné nahradiť narušené kapacity, či dôkladné monitorovanie vplyvov ovplyvňujúcich hnojivá, ktoré sú kľúčové pre poľnohospodárov.

Šéfka EK spresnila, že treba prijať ďalšie opatrenia, ktoré trvalejšie znížia náklady na energie. Podľa nej treba konať v štyroch zložkách, ktoré určujú ceny elektriny - samotná cena elektriny, sieťové poplatky, dane a poplatky, náklady na uhlík.

Pri cenách elektriny treba obmedziť hodiny, v ktorých drahší zemný plyn určuje veľkoobchodnú cenu, a zmierniť vplyv fosílnych palív na náklady. Dôležitú úlohu môžu zohrať dlhodobejšie zmluvy (dohody o nákupe energie) oddelením cien priemyselnej energie od veľkoobchodného trhu. Svoju úlohu zohrá aj zabránenie predčasného vyradenia jadrových zariadení dodávajúcich nízkoemisnú elektrinu.

Členské štáty môžu poskytnúť okamžitú úľavu na cenách elektriny najviac postihnutým energeticky náročným odvetviam prostredníctvom rámca štátnej pomoci. To isté je možné aj pre náklady na uhlík, kde členské štáty môžu kompenzovať až 80 % nepriamych nákladov na uhlík. Tento nástroj využíva 16 členských štátov.

Ďalším nástrojom, ktorý niektoré členské štáty použili, je dotovanie alebo zastropovanie ceny výroby energie z plynu. Komisia bude posudzovať vplyv takýchto národných núdzových mechanizmov, aby nedošlo k narušeniu vnútorného trhu.

Komisia za najúčinnejší spôsob, ako znížiť vplyv fosílnych palív na tvorbu cien elektriny, považuje urýchlenie integrácie nízkouhlíkovej energie z vlastnej produkcie do energetického systému, čo znamená efektívnejšie využitie prenosových sietí a urýchlenie postupov udeľovania povolení.

Pokiaľ ide o dane a poplatky, EK tvrdí, že pretrvávajú značné rozdiely v závislosti od zdroja energie. V mnohých prípadoch je elektrina zdaňovaná až 15-krát viac ako plyn, čo neúmerne zaťažuje podniky. Existuje jasný priestor, aj prostredníctvom legislatívy, na zníženie zdaňovania elektriny a zabezpečenie toho, aby bola elektrina zdaňovaná priaznivejšie ako fosílne palivá.

Leyenová pripomenula, že systém predaja emisných povoleniek (ETS) by mal byť prispôsobený novým skutočnostiam a EK čoskoro prijme referenčné hodnoty systému ETS, zohľadní obavy, ktoré vyjadrilo odvetvie energetiky, a stanoví realistickejšiu trajektóriu dekarbonizácie po roku 2030.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)