Brusel/Štrasburg 10. septembra (TASR) - EÚ musí podporovať a aj odmeňovať spoločnosti, ktoré sú aktívne v oblasti dekarbonizácie a obehovej ekonomiky a znižujú tak závislosť EÚ od iných krajín. V stredu na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu to naznačila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v rámci prejavu o stave Únie. Informuje o tom spravodajca TASR.

Leyenová v pléne EP pripomenula, že dnes nízkouhlíkové zdroje tvoria viac ako 70 % elektriny v EÚ, ktorá patrí medzi svetových lídrov v oblasti patentov na čisté technológie. Je v tom lepšia ako USA a preteká sa s Čínou. „Dobiehame americký rizikový kapitál v oblasti čistých technológií a sme ďaleko pred Čínou. Sme na ceste k dosiahnutiu nášho cieľa do roku 2030, ktorým je zníženie emisií aspoň o 55 percent. Toto je sila Európskej zelenej dohody. Musíme sa držať našich cieľov v oblasti klímy a životného prostredia,“ odkázala šéfka eurokomisie.

Vysvetlila, že vedecké poznatky aj ekonomické a bezpečnostné argumenty sú presvedčivé a zelená transformácia je ústredným bodom úsilia EÚ o nezávislosť. Lebo znižuje jej energetickú závislosť. Dodala, že aj obehová ekonomika obmedzuje strategickú závislosť EÚ od zahraničných dodávateľov a vytvára nové odvetvia.

Podľa jej slov EK desať rokov po prijatí Parížskej dohody navrhla nové ciele do roku 2040. Pripustila, že mnohí ľudia majú obavy z rozsahu toho, čo EÚ čaká, a preto nadchádzajúca transformácia musí podporovať ľudí a posilňovať priemysel. To znamená aj posilnenie verejných a súkromných investícií, vytvorenie vedúcich trhov pre obehové a čisté produkty s cieľom vytvoriť pracovné miesta a investície v Európe.

Spravodlivosť transformácie má podľa jej slov zabezpečiť Sociálny klimatický fond. A zabezpečenie rovnakých podmienok na globálnej úrovni, najmä pri stanovovaní ciel uhlíka na hraniciach, znamená, že Európa musí chrániť svoje odvetvia.

„Európske podniky robia správnu vec, pokiaľ ide o dekarbonizáciu. Mali by byť odmeňované a motivované. Inak riskujeme, že sa budeme spoliehať na dovoz ocele, ktorú naši výrobcovia automobilov potrebujú, alebo hnojív, ktoré potrebujú naši poľnohospodári. Boli by sme vydaní na milosť a nemilosť cenám, objemu a kvalite, ktorú sú iní ochotní a schopní poskytnúť,“ opísala situáciu.

Vysvetlila, že v oblasti výroby ocele a iných kovov globálna nadmerná kapacita znižuje marže a ponecháva len malú motiváciu odmeňovať podniky využívajúce čistú energiu. To podľa nej sťažuje európskemu oceliarskemu priemyslu investície do dekarbonizácie. Preto EK navrhne nový, dlhodobý obchodný nástroj, ktorý nahradí končiace ochranné opatrenia pre oceľ a ktorý bude chrániť európsky priemysel pred nekalou hospodárskou súťažou.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)