Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Politico, s odvolaním sa na štyroch nemenovaných diplomatov EÚ, uviedol, že aj Nemecko sa pridalo ku krajinám, ktoré sú proti zrušeniu ETS2.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 15. októbra (TASR) - Medzi šéfmi vlád a štátov členských krajín EÚ je malý záujem o zrušenie druhej fázy systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS2), ktorá sa začne v roku 2028 a bude sa týkať stanovovania cien uhlíka pri dekarbonizácii budov a dopravy. Šesť krajín EÚ vrátane Slovenska však požaduje, aby sa odklad ETS2 predĺžil až do roku 2030. Na informácie portálu Politico z prostredia účastníkov samitu upozornil spravodajca TASR.
Politico, s odvolaním sa na štyroch nemenovaných diplomatov EÚ, uviedol, že aj Nemecko sa pridalo ku krajinám, ktoré sú proti zrušeniu ETS2. Diplomati upozornili, že debaty na samite sa vyše dvoch hodín venovali práve oblasti energetiky, so zameraním sa na predaj emisných povoleniek.
Časť lídrov v rámci rozpravy trvala na tom, že ide už o dohodnutú legislatívu, ktorá sa nemá meniť a mala by platiť dohoda, že Únia odloží zavedenie ETS2 o jeden rok, teda z roku 2027 na rok 2028. Európska komisia tento návrh na ročný odklad ETS2 potvrdila v stredu (14. 10.).
Medzitým členské krajiny Česko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Taliansko naznačili, že plánujú podať petíciu na úrovni EÚ, aby Európska komisia ešte viac oneskorila zavedenie ETS2, „najmenej do roku 2030“. Dôvodom tohto kroku majú byť prudko rastúce ceny energií a rozdiely v cenách elektriny v rámci Únie.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v tejto súvislosti ostatným lídrom EÚ povedal, že závery samitu v ich súčasnej podobe neriešia dostatočne prudko rastúce ceny energií, zdôraznil naliehavú potrebu prehodnotiť základné prvky systému obchodovania s emisiami a vyslovil sa za to, aby eurokomisia povolila väčšiu flexibilitu v rámci existujúceho fiškálneho balíka, aby bolo možné ponúknuť „cielené, prispôsobené a dočasné podporné opatrenia“ v prospech zraniteľných domácností a podnikov.
Politico s odkazom na diplomatické zdroje uviedol, že požiadavka šestice krajín, ktorá sa ešte finalizuje, prichádza ako reakcia na žiadosť troch severských štátov zo štvrtkového rána. Lídri Dánska, Fínska a Švédska ešte pred začatím samitu totiž zaslali spoločný list predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, aby systém obchodovania s emisiami zostal zachovaný v súčasnej podobe.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Politico, s odvolaním sa na štyroch nemenovaných diplomatov EÚ, uviedol, že aj Nemecko sa pridalo ku krajinám, ktoré sú proti zrušeniu ETS2. Diplomati upozornili, že debaty na samite sa vyše dvoch hodín venovali práve oblasti energetiky, so zameraním sa na predaj emisných povoleniek.
Časť lídrov v rámci rozpravy trvala na tom, že ide už o dohodnutú legislatívu, ktorá sa nemá meniť a mala by platiť dohoda, že Únia odloží zavedenie ETS2 o jeden rok, teda z roku 2027 na rok 2028. Európska komisia tento návrh na ročný odklad ETS2 potvrdila v stredu (14. 10.).
Medzitým členské krajiny Česko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Taliansko naznačili, že plánujú podať petíciu na úrovni EÚ, aby Európska komisia ešte viac oneskorila zavedenie ETS2, „najmenej do roku 2030“. Dôvodom tohto kroku majú byť prudko rastúce ceny energií a rozdiely v cenách elektriny v rámci Únie.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v tejto súvislosti ostatným lídrom EÚ povedal, že závery samitu v ich súčasnej podobe neriešia dostatočne prudko rastúce ceny energií, zdôraznil naliehavú potrebu prehodnotiť základné prvky systému obchodovania s emisiami a vyslovil sa za to, aby eurokomisia povolila väčšiu flexibilitu v rámci existujúceho fiškálneho balíka, aby bolo možné ponúknuť „cielené, prispôsobené a dočasné podporné opatrenia“ v prospech zraniteľných domácností a podnikov.
Politico s odkazom na diplomatické zdroje uviedol, že požiadavka šestice krajín, ktorá sa ešte finalizuje, prichádza ako reakcia na žiadosť troch severských štátov zo štvrtkového rána. Lídri Dánska, Fínska a Švédska ešte pred začatím samitu totiž zaslali spoločný list predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, aby systém obchodovania s emisiami zostal zachovaný v súčasnej podobe.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
