Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Deficit sa podľa poslanca doteraz zvyšoval o 6,5 až 7,5 miliardy eur ročne a bude ďalej stúpať, ak to pôjde takto ďalej, o 8 miliárd eur ročne.
Autor TASR
Bratislava 12. októbra (TASR) - Návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 dotlačil Slovensko na vrchol útesu. Najväčším problémom návrhu rozpočtu a krajiny je, že deficit sa pretavuje do dlhu. Informoval o tom v pondelok v Národnej rade (NR) SR počas rozpravy k štátnemu rozpočtu na budúci rok opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS).
„Základný problém Slovenska je ani nie tak absolútna výška dlhu, ktorá aj tak dosiahne 63,5 percenta na konci tohto roka, ale hlavne to, že dlh veľmi rýchlo rastie. Už asi päť rokov po sebe máme deficity nastavené okolo päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) každý rok,“ priblížil.
Deficit sa podľa poslanca doteraz zvyšoval o 6,5 až 7,5 miliardy eur ročne a bude ďalej stúpať, ak to pôjde takto ďalej, o 8 miliárd eur ročne. Do konca desaťročia podľa neho môže hrubý dlh štátu vzrásť na 75 percent HDP a v roku 2038 sa priblížiť k 100 percentám.
„Tak ako to rodina nevie uniesť, neunesie to ani naša ekonomika. V roku 2021 sme platili na úrokoch necelú miliardu. Budúci rok to budú tri miliardy a veľmi rýchlo sa to bude šplhať ďalej. Je to niečo, čo je neudržateľné,“ poznamenal Viskupič.
Ako pokračoval, veľký dlh nie je len problém Slovenska, ale aj ostatných krajín, ktoré to riešia. Grécko malo v rokoch pandémie dlh cez 200 percent HDP, v súčasnosti okolo 140 percent. „Znížili ho o takmer 60 percentuálnych bodov. To je niečo neuveriteľné,“ podotkol poslanec. Taliansko a Španielsko podľa neho za posledné roky znížili svoj dlh skoro o 20 percentuálnych bodov. Dlh znižovali aj Belgicko a Nemecko, ale Slovensko nie.
„Stále sa nerobí s tým nič a náš dlh nekontrolovane rastie. Bezpečná úroveň dlhu pritom pre Slovensko by bola do 50 percent. Bezpečný dlh je taký, ktorý vieme zvládnuť aj vtedy, ak príde nejaká ďalšia kríza a nebude nám hroziť ani dlhodobá stagnácia a default,“ vysvetlil Viskupič.
Slovensko podľa neho nemá priestor na ďalšiu krízu, ale tá príde. Nie je to tak, že každá krajina to znesie rovnako. „Slovenská ekonomika nedokáže to, čo napríklad Taliansko, ktoré zvláda dlhodobo dlh okolo 130 percent. Ich primárny rozpočtový prebytok bol 0,6 percenta vlani a zvyšok, teda deficit platia na dlh,“ priblížil. Slovenský primárny deficit podľa poslanca dosahuje tri percentá a krajina je v oveľa horšej situácii. „Čiže dlh je problém,“ zopakoval.
Viskupič označil za problém aj veľmi rýchlo starnúcu populáciu, čo podľa neho začne robiť ďalšie problémy okolo roku 2040 a veľmi to bude vplývať na dlh. „Sme v situácii, kedy by Slovensko malo naopak vytvárať prebytky a chystať sa na ešte komplikovanejšiu budúcnosť,“ dodal. Návrh rozpočtu na budúci rok podľa neho dotlačil Slovensko na vrchol útesu. „Všetok fiškálny priestor je vyčerpaný, akákoľvek ďalšia kríza bude spôsobovať veľký problém. Nielen aktuálnym dôchodcom, ale aj našim deťom,“ varoval Viskupič.
„Základný problém Slovenska je ani nie tak absolútna výška dlhu, ktorá aj tak dosiahne 63,5 percenta na konci tohto roka, ale hlavne to, že dlh veľmi rýchlo rastie. Už asi päť rokov po sebe máme deficity nastavené okolo päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) každý rok,“ priblížil.
Deficit sa podľa poslanca doteraz zvyšoval o 6,5 až 7,5 miliardy eur ročne a bude ďalej stúpať, ak to pôjde takto ďalej, o 8 miliárd eur ročne. Do konca desaťročia podľa neho môže hrubý dlh štátu vzrásť na 75 percent HDP a v roku 2038 sa priblížiť k 100 percentám.
„Tak ako to rodina nevie uniesť, neunesie to ani naša ekonomika. V roku 2021 sme platili na úrokoch necelú miliardu. Budúci rok to budú tri miliardy a veľmi rýchlo sa to bude šplhať ďalej. Je to niečo, čo je neudržateľné,“ poznamenal Viskupič.
Ako pokračoval, veľký dlh nie je len problém Slovenska, ale aj ostatných krajín, ktoré to riešia. Grécko malo v rokoch pandémie dlh cez 200 percent HDP, v súčasnosti okolo 140 percent. „Znížili ho o takmer 60 percentuálnych bodov. To je niečo neuveriteľné,“ podotkol poslanec. Taliansko a Španielsko podľa neho za posledné roky znížili svoj dlh skoro o 20 percentuálnych bodov. Dlh znižovali aj Belgicko a Nemecko, ale Slovensko nie.
„Stále sa nerobí s tým nič a náš dlh nekontrolovane rastie. Bezpečná úroveň dlhu pritom pre Slovensko by bola do 50 percent. Bezpečný dlh je taký, ktorý vieme zvládnuť aj vtedy, ak príde nejaká ďalšia kríza a nebude nám hroziť ani dlhodobá stagnácia a default,“ vysvetlil Viskupič.
Slovensko podľa neho nemá priestor na ďalšiu krízu, ale tá príde. Nie je to tak, že každá krajina to znesie rovnako. „Slovenská ekonomika nedokáže to, čo napríklad Taliansko, ktoré zvláda dlhodobo dlh okolo 130 percent. Ich primárny rozpočtový prebytok bol 0,6 percenta vlani a zvyšok, teda deficit platia na dlh,“ priblížil. Slovenský primárny deficit podľa poslanca dosahuje tri percentá a krajina je v oveľa horšej situácii. „Čiže dlh je problém,“ zopakoval.
Viskupič označil za problém aj veľmi rýchlo starnúcu populáciu, čo podľa neho začne robiť ďalšie problémy okolo roku 2040 a veľmi to bude vplývať na dlh. „Sme v situácii, kedy by Slovensko malo naopak vytvárať prebytky a chystať sa na ešte komplikovanejšiu budúcnosť,“ dodal. Návrh rozpočtu na budúci rok podľa neho dotlačil Slovensko na vrchol útesu. „Všetok fiškálny priestor je vyčerpaný, akákoľvek ďalšia kríza bude spôsobovať veľký problém. Nielen aktuálnym dôchodcom, ale aj našim deťom,“ varoval Viskupič.
