Komunálne voľby 2026
Všetky správy
AZZZ navrhla otvoriť diskusiu o samotnom nastavení automatu tak, aby lepšie zohľadňoval ekonomickú realitu podnikateľského prostredia, vývoj produktivity práce aj celkovú mzdovú úroveň.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 24. augusta (TASR) - Zamestnávatelia nesúhlasili so vzorcom zvyšovania minimálnej mzdy pri nedohode, pretože nie je naviazaný na kľúčový parameter produktivity práce, podľa ktorého by sa mala zvyšovať. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka to povedal v pondelok po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR s tým, že preto ani nesúhlasia s navýšením minimálnej mzdy na rok 2027 na 972 eur.
„Minimálna mzda má zásadný dosah na zvyšovanie príplatkov, ktoré máme rádovo vyššie ako napríklad v susednej Českej republike a iných krajinách, čo nám zhoršuje konkurencieschopnosť,“ uviedol Machunka.
AZZZ navrhla otvoriť diskusiu o samotnom nastavení automatu tak, aby lepšie zohľadňoval ekonomickú realitu podnikateľského prostredia, vývoj produktivity práce aj celkovú mzdovú úroveň. „Parameter minimálnej mzdy by mal zohľadňovať produktivitu práce,“ priblížil Machunka s tým, že podľa toho sa má odvíjať odmena zamestnanca. „Podľa tejto veličiny by sa mal odvíjať aj rast minimálnej mzdy a miezd. Toto nie je vôbec zohľadnené,“ poukázal. Minimálnu mzdu podľa neho treba odpojiť od príplatkov za prácu v noci či cez víkendy.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová ocenila, že automat pri nedohode sociálnych partnerov garantuje predvídateľnú výšku minimálnej mzdy pre každý rok vypočítanú z priemernej mzdy. „Dlhodobo sme tlačili na to, aby automat vo výške minimálne 60 percent priemernej mzdy bol zakomponovaný aj v zákone. Na európskej a medzinárodnej úrovni vznikla smernica Európskej únie o primeraných minimálnych mzdách, kde je odporúčanie výšky minimálnej mzdy a nastavenie automatu,“ priblížila.
Na základe medzinárodného prepočítavania výšky dôstojných minimálnych miezd pre jednotlivé krajiny by podľa nej na Slovensku mala byť dôstojná minimálna mzda na úrovni 1344 eur. „Mali by byť nastavené nielen opatrenia, ale vôbec ekonomický model tak, aby dokázal vygenerovať tlak na výšku dôstojnej minimálnej mzdy minimálne na úrovni 1344 eur a viac. Dôstojná minimálna mzda má garantovať dôstojný život alebo dôstojné zabezpečenie,“ dodala Uhlerová.
V súvislosti s minimálnou mzdou sa podľa šéfky KOZ na tripartite dotkli vážneho problému poddimenzovaného odmeňovania zamestnancov v štátnej službe a vo verejnej správe. „Asi polovica tabuľky a vysoké množstvo zamestnancov padá pod minimálnu mzdu a pre budúci rok bude tento prepad ešte zásadnejší,“ dodala. S úradom vlády sa dohodli na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá začne riešiť odmeňovanie zamestnancov vo verejnej službe, aby ich tarify neboli pod minimálnou mzdou.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik potvrdil, že minimálna mzda sa bytostne dotýka aj zamestnancov samospráv. „Otázka minimálnej mzdy je jasne stanovená automatom. Pokiaľ išlo o ďalšie navyšovanie, ZMOS s tým nesúhlasilo, lebo máme problémy. Konsolidácia, ktorá sa dotýka samospráv na úrovni 3,1 percenta výnosu dane z príjmov fyzických osôb, znamená mínus 150 miliónov eur v pokladniach miest a obcí,“ priblížil.
Zvýšenie taríf vo verejnej správe týkajúce sa ich zamestnancov podľa Božika podmieňujú dohodou, aby sa samosprávam vrátilo to, čo bolo v pôsobnosti zhruba pred dvoma rokmi. „Mestá a obce majú pre budúci rok kvantifikovaný príjem len na úrovni 53 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ dodal.
Prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský uviedol, že o minimálnej mzde navrhujú ešte jedno stretnutie, aby sa pokúsili dohodnúť na výške minimálnej mzdy.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz informoval, že európska smernica hovorí o minimálnej mzde na úrovni 50 percent priemernej mzdy. V SR podľa automatu minimálna mzda tvorí 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. „Keď prerátame našu minimálnu mzdu do súčasného roku, tak sa nachádzame na úrovni 56 percent. Česko je na 43 percentách, do roku 2029 sa chcú dostať na 47 percent. Dlhodobo tlačíme na zrušenie taríf minimálnej mzdy, aby zostala len pre prvý stupeň a stupne dva až šesť boli zrušené,“ povedal Lasz. Neúspešne navrhovali ich zrušenie minimálne v súkromnom sektore.
„Minimálna mzda má zásadný dosah na zvyšovanie príplatkov, ktoré máme rádovo vyššie ako napríklad v susednej Českej republike a iných krajinách, čo nám zhoršuje konkurencieschopnosť,“ uviedol Machunka.
AZZZ navrhla otvoriť diskusiu o samotnom nastavení automatu tak, aby lepšie zohľadňoval ekonomickú realitu podnikateľského prostredia, vývoj produktivity práce aj celkovú mzdovú úroveň. „Parameter minimálnej mzdy by mal zohľadňovať produktivitu práce,“ priblížil Machunka s tým, že podľa toho sa má odvíjať odmena zamestnanca. „Podľa tejto veličiny by sa mal odvíjať aj rast minimálnej mzdy a miezd. Toto nie je vôbec zohľadnené,“ poukázal. Minimálnu mzdu podľa neho treba odpojiť od príplatkov za prácu v noci či cez víkendy.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová ocenila, že automat pri nedohode sociálnych partnerov garantuje predvídateľnú výšku minimálnej mzdy pre každý rok vypočítanú z priemernej mzdy. „Dlhodobo sme tlačili na to, aby automat vo výške minimálne 60 percent priemernej mzdy bol zakomponovaný aj v zákone. Na európskej a medzinárodnej úrovni vznikla smernica Európskej únie o primeraných minimálnych mzdách, kde je odporúčanie výšky minimálnej mzdy a nastavenie automatu,“ priblížila.
Na základe medzinárodného prepočítavania výšky dôstojných minimálnych miezd pre jednotlivé krajiny by podľa nej na Slovensku mala byť dôstojná minimálna mzda na úrovni 1344 eur. „Mali by byť nastavené nielen opatrenia, ale vôbec ekonomický model tak, aby dokázal vygenerovať tlak na výšku dôstojnej minimálnej mzdy minimálne na úrovni 1344 eur a viac. Dôstojná minimálna mzda má garantovať dôstojný život alebo dôstojné zabezpečenie,“ dodala Uhlerová.
V súvislosti s minimálnou mzdou sa podľa šéfky KOZ na tripartite dotkli vážneho problému poddimenzovaného odmeňovania zamestnancov v štátnej službe a vo verejnej správe. „Asi polovica tabuľky a vysoké množstvo zamestnancov padá pod minimálnu mzdu a pre budúci rok bude tento prepad ešte zásadnejší,“ dodala. S úradom vlády sa dohodli na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá začne riešiť odmeňovanie zamestnancov vo verejnej službe, aby ich tarify neboli pod minimálnou mzdou.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik potvrdil, že minimálna mzda sa bytostne dotýka aj zamestnancov samospráv. „Otázka minimálnej mzdy je jasne stanovená automatom. Pokiaľ išlo o ďalšie navyšovanie, ZMOS s tým nesúhlasilo, lebo máme problémy. Konsolidácia, ktorá sa dotýka samospráv na úrovni 3,1 percenta výnosu dane z príjmov fyzických osôb, znamená mínus 150 miliónov eur v pokladniach miest a obcí,“ priblížil.
Zvýšenie taríf vo verejnej správe týkajúce sa ich zamestnancov podľa Božika podmieňujú dohodou, aby sa samosprávam vrátilo to, čo bolo v pôsobnosti zhruba pred dvoma rokmi. „Mestá a obce majú pre budúci rok kvantifikovaný príjem len na úrovni 53 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ dodal.
Prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský uviedol, že o minimálnej mzde navrhujú ešte jedno stretnutie, aby sa pokúsili dohodnúť na výške minimálnej mzdy.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz informoval, že európska smernica hovorí o minimálnej mzde na úrovni 50 percent priemernej mzdy. V SR podľa automatu minimálna mzda tvorí 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. „Keď prerátame našu minimálnu mzdu do súčasného roku, tak sa nachádzame na úrovni 56 percent. Česko je na 43 percentách, do roku 2029 sa chcú dostať na 47 percent. Dlhodobo tlačíme na zrušenie taríf minimálnej mzdy, aby zostala len pre prvý stupeň a stupne dva až šesť boli zrušené,“ povedal Lasz. Neúspešne navrhovali ich zrušenie minimálne v súkromnom sektore.
