MS v hokeji 2026
Všetky správy
Sucho opäť zvyšuje riziko miliónových škôd, pretože úroda, a teda aj príjmy farmárov sú vysoko ohrozené.
Autor TASR
Bratislava 2. júna (TASR) - Májové zrážky nestačili a deficit sa opäť prehlbuje. Sucho opäť zvyšuje riziko miliónových škôd, pretože úroda, a teda aj príjmy farmárov sú vysoko ohrozené. Uviedol to riaditeľ Agra poisťovne Dalibor Bán.
Priblížil, že po období výrazného sucha prinieslo počasie medzi 15. a 24. májom na viaceré miesta Slovenska očakávané zrážky. Ich úhrny sa však vo väčšine pohybovali len v rozmedzí 10 až 35 milimetrov, pričom iba výnimočne sa zaznamenali hodnoty presahujúce 40 milimetrov.
Hoci tieto zrážky podľa neho dočasne zlepšili vlhkostné pomery, najmä v povrchovej vrstve pôdy a na krátky čas zmiernili stres porastov, z dlhodobejšieho pohľadu nepredstavovali dostatočnú kompenzáciu predchádzajúceho výrazného zrážkového deficitu. Situáciu navyše následne zhoršilo pokračujúce obdobie nadpriemerne vysokých teplôt sprevádzané veterným počasím, ktoré výrazne urýchľovalo výpar vody z pôdy, a tým znižovalo využiteľné množstvo vody pre pestované plodiny.
Upozornil, že v dôsledku uvedených faktorov sa už viac ako tri mesiace trvajúci zrážkový deficit opätovne začal zvyšovať, a na väčšine poľnohospodársky významného územia prekračuje 40-percentý, u niektorých dokonca už viac ako 60-percentný deficit, v porovnaní s 10-ročným priemerom zrážok v rokoch 2016 až 2025. „Najvýraznejšie sa tento trend prejavuje v poľnohospodársky intenzívne využívaných oblastiach juhozápadného, južného a východného Slovenska, kde sa zásoba využiteľnej vody v pôde opäť dostáva na kritické hodnoty,“ podčiarkol.
„V zásade pre väčšinu pestovaných plodín našich polí prichádza rozhodujúce obdobie vegetácie. Vstupujú totiž do vegetačných fáz, v ktorých sa vytvára základ aktuálnej úrody. Ak v najbližších týždňoch nedôjde k výraznejšiemu a plošnejšiemu doplneniu pôdnej vlahy, možno očakávať veľmi negatívny vplyv na tvorbu biomasy, vývoj generatívnych orgánov a následne aj na dosahovaných úrod,“ zdôraznil.
Aktuálny vývoj tak podľa neho potvrdzuje, že jednorazové zrážkové epizódy bez následného pokračovania zrážkovej činnosti nedokážu odstrániť dôsledky dlhodobo pretrvávajúceho sucha.
Doplnil, že v súčasnej situácii majú pestovatelia len obmedzené možnosti, ako negatívne dôsledky nedostatku vlahy zmierniť. Pri určitých plodinách a pestovateľských technológiách možno čiastočne obmedziť straty pôdnej vlahy napríklad mechanickým narušením pôdneho prísušku - plečkovaním, ktoré znižuje výpar vody z pôdy a zároveň potláča konkurenciu burín o dostupnú vlahu. Účinnosť takýchto opatrení je však podmienená aktuálnym stavom porastov, vývojovou fázou plodín aj charakterom pôdy.
Dodal, že výraznejšie zmiernenie dôsledkov sucha by v mnohých oblastiach zabezpečilo až zavlažovanie. Slovenské poľnohospodárstvo však dlhodobo zápasí nielen s vysokými investičnými a prevádzkovými nákladmi na závlahové systémy, ale aj s nedostatočne rozvinutou závlahovou infraštruktúrou. Práve obmedzená dostupnosť funkčných technologických riešení tak významne znižuje schopnosť poľnohospodárov reagovať na čoraz častejšie a intenzívnejšie obdobia sucha.
Priblížil, že po období výrazného sucha prinieslo počasie medzi 15. a 24. májom na viaceré miesta Slovenska očakávané zrážky. Ich úhrny sa však vo väčšine pohybovali len v rozmedzí 10 až 35 milimetrov, pričom iba výnimočne sa zaznamenali hodnoty presahujúce 40 milimetrov.
Hoci tieto zrážky podľa neho dočasne zlepšili vlhkostné pomery, najmä v povrchovej vrstve pôdy a na krátky čas zmiernili stres porastov, z dlhodobejšieho pohľadu nepredstavovali dostatočnú kompenzáciu predchádzajúceho výrazného zrážkového deficitu. Situáciu navyše následne zhoršilo pokračujúce obdobie nadpriemerne vysokých teplôt sprevádzané veterným počasím, ktoré výrazne urýchľovalo výpar vody z pôdy, a tým znižovalo využiteľné množstvo vody pre pestované plodiny.
Upozornil, že v dôsledku uvedených faktorov sa už viac ako tri mesiace trvajúci zrážkový deficit opätovne začal zvyšovať, a na väčšine poľnohospodársky významného územia prekračuje 40-percentý, u niektorých dokonca už viac ako 60-percentný deficit, v porovnaní s 10-ročným priemerom zrážok v rokoch 2016 až 2025. „Najvýraznejšie sa tento trend prejavuje v poľnohospodársky intenzívne využívaných oblastiach juhozápadného, južného a východného Slovenska, kde sa zásoba využiteľnej vody v pôde opäť dostáva na kritické hodnoty,“ podčiarkol.
„V zásade pre väčšinu pestovaných plodín našich polí prichádza rozhodujúce obdobie vegetácie. Vstupujú totiž do vegetačných fáz, v ktorých sa vytvára základ aktuálnej úrody. Ak v najbližších týždňoch nedôjde k výraznejšiemu a plošnejšiemu doplneniu pôdnej vlahy, možno očakávať veľmi negatívny vplyv na tvorbu biomasy, vývoj generatívnych orgánov a následne aj na dosahovaných úrod,“ zdôraznil.
Aktuálny vývoj tak podľa neho potvrdzuje, že jednorazové zrážkové epizódy bez následného pokračovania zrážkovej činnosti nedokážu odstrániť dôsledky dlhodobo pretrvávajúceho sucha.
Doplnil, že v súčasnej situácii majú pestovatelia len obmedzené možnosti, ako negatívne dôsledky nedostatku vlahy zmierniť. Pri určitých plodinách a pestovateľských technológiách možno čiastočne obmedziť straty pôdnej vlahy napríklad mechanickým narušením pôdneho prísušku - plečkovaním, ktoré znižuje výpar vody z pôdy a zároveň potláča konkurenciu burín o dostupnú vlahu. Účinnosť takýchto opatrení je však podmienená aktuálnym stavom porastov, vývojovou fázou plodín aj charakterom pôdy.
Dodal, že výraznejšie zmiernenie dôsledkov sucha by v mnohých oblastiach zabezpečilo až zavlažovanie. Slovenské poľnohospodárstvo však dlhodobo zápasí nielen s vysokými investičnými a prevádzkovými nákladmi na závlahové systémy, ale aj s nedostatočne rozvinutou závlahovou infraštruktúrou. Práve obmedzená dostupnosť funkčných technologických riešení tak významne znižuje schopnosť poľnohospodárov reagovať na čoraz častejšie a intenzívnejšie obdobia sucha.
