Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 14. jún 2024Meniny má Vasil
< sekcia Ekonomika

MAŇKA: Eurodaň by mala dať stop aj dovozu šmejdov z tretích krajín

Vladimír Maňka. Foto: TASR/Michal Svítok

Koncom budúceho roka, keď Slovensko bude predsedať Európskej únii, by sa mala ukončiť diskusia o zavedení novej európskej dane, ktorá by mala nahradiť doterajší systém financovania EÚ.

Bratislava 10. apríla (TASR) – Koncom budúceho roka, keď Slovensko bude predsedať Európskej únii, by sa mala ukončiť diskusia o zavedení novej európskej dane, ktorá by mala nahradiť doterajší systém financovania EÚ. Téme sa dnes venovalo Eurofórum, ktoré na pôde Európskeho informačného centra v Bratislave zorganizoval Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) na tému Európska daň a vlastné zdroje Európskej únie.

"Chceme zmeniť systém financovania Európskej únie nielen preto, aby občania chápali, kto a z čoho bude platiť, ale aby sme pomohli aj podnikateľom na Slovensku. Tí čelia dodávkam z tretích krajín, ktoré zaťažujú životné prostredie a chceme tak dať stop rôznym šmejdom, ktoré sa k nám dovážajú. Zabezpečiť chceme tiež, aby podnikatelia na Slovensku, živnostníci, primátori, či riaditelia nemocníc dostali načas zaplatené faktúry," povedal TASR poslanec Európskeho parlamentu (EP) Vladimír Maňka (Smer-SD). V súčasnosti sa členské štáty boria s ekonomickými problémami a neposielajú do spoločného rozpočtu únie plnú výšku príspevkov. Takto, ako povedal Maňka, na Slovensku rastie počet nezaplatených faktúr za projekty, ktoré sú prisľúbené z EÚ.

Nová európska daň by podľa Viliama Páleníka, viceprezidenta ekonomickej sekcie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, spojila potreby ochrany životného prostredia s podporou podnikania a hospodárskeho rastu a zamestnanosti v Európe.

"Tovary a služby, ktoré počas celej svojej výroby spotrebujú viac energie a tvoria viac emisií, by boli zdanené vyššou sadzbou. Stali by sa tak drahšie. Tie, ktoré by boli šetrnejšie, pokiaľ ide o spotrebu energie a emisie, boli by zaťažené nižšou sadzbou dane a tým by sa stali lacnejšie," priblížil Páleník. Spotrebitelia by tak dostávali cenový signál, ktoré výrobky nezaťažujú životné prostredie a zmenilo by sa aj ich správanie. "Takto nastavená daň by viedla k ochrane prostredia, v ktorom Európania žijú," povedal Páleník.

Nový systém by mal nahradiť súčasný už 25 rokov prekonaný systém financovania.

"Hlavná časť rozpočtu sa tvorí z rozpočtov národných štátov, ktoré doň prispievajú podľa výšky hrubého domáceho produktu. Európska komisia si myslí, že by mali byť aj iné zdroje. Príkladom je aj daň z finančných transakcií tak, aby rozpočet únie bol menej závislý od členských krajín a bol aj jednoduchší a transparentnejší,“ povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Nová daň by tak mala zaťažiť aj finančné inštitúcie v jednotlivých členských štátoch. "Práve daň z finančných transakcií je navrhnutá na to, aby sa zabránilo špekulatívnym transakciám, aby aj finančný sektor, ktorý do určitej miery prispel k finančnej a ekonomickej kríze, prispieval tiež k riešeniu a obmedzilo sa tak špekulatívne financovanie," doplnil Chcenek.

V súčasnosti sa z rozpočtu EÚ vracia naspäť členským krajinám, vrátane Slovenska a na pomoc v rámci medzinárodnej solidarity až 94 % prostriedkov, ktoré do rozpočtu EÚ vložili.

"Snažíme sa ďalej znižovať aj 6 %, ktoré pohlcuje európska administratíva,"
doplnil Maňka na adresu tých, ktorí kritizujú výdavky spojené s administratívou EÚ.